Aký trestný čin najčastejšie páchajú slovenskí podnikatelia?
Z úpadkových trestných činov je to trestný čin poškodzovania veriteľa. Podnikateľ má dlhy a odstránením majetku sa chce vyhnúť hradeniu splatných pohľadávok voči svojim veriteľom. Ďalším pomerne často páchaným trestným činom je trestný čin zvýhodňovania veriteľa. Ten sa týka prípadov, v ktorých je podnikateľ platobne neschopný a nerešpektuje pravidlo, že v úpadku má svojich veriteľov s rovnakým postavením uspokojovať pomerne a rovnomerne.

Trestných činov, v rámci ktorých dochádza k poškodzovaniu veriteľa, ubúda alebo pribúda?
Takýchto prípadov bolo vždy veľa, ale objasnenosť bola nízka. V poslednom čase sa situácia zlepšuje a už viaceré prípady končia na súdoch. Podnikateľ – dlžník spravidla odstraňuje svoj zvyškový majetok v situácii, keď už je na hranici úpadku, alebo sa už dokonca v úpadku nachádza. Po odstránení majetku pošle obchodnú spoločnosť do konkurzu. Na takéto odstránenie majetku sa využívajú napríklad takzvaní vyrobení veritelia, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi sú predstierané a ich úhradou dlžník vyvedie majetok zo spoločnosti. Títo vyrobení veritelia sú často iba nastrčené biele kone, ktoré to robia za províziu. Takýchto prípadov pribúda.

Čomu pripisujete lepšiu objasnenosť?
Viac sa podávajú trestné oznámenia a aj orgány činné v trestnom konaní majú viac vedomostí o úpadkovom práve. Preto vedia možné spáchanie úpadkového trestného činu lepšie dôkazne zadokumentovať a následne aj vyhodnotiť.

Čo je potrebné na objasnenie prípadu?
Na objasnenie úpadkového trestného činu spravidla potrebujete nielen listinné dôkazy, ktoré pozostávajú z rôznych zmlúv, faktúr, výpisov z účtu, prípadne aj účtovníctva, ale aj svedecké výpovede. Prostredníctvom týchto dôkazov potom zisťujete, či mal dlžník veriteľov, či bol v úpadku, kam a za akú sumu bol prevedený jeho majetok, či napríklad za predaný majetok prišla dlžníkovi adekvátna protihodnota a podobne.

Zmenilo sa niečo v tom, ako sa riešia tieto prípady?
V minulosti väčšina takýchto prípadov končila na súdoch v civilnom konaní. Tak to má byť, avšak sú aj prípady, ktoré už presahujú hranice civilného konania a napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu. Tie teraz už bývajú riešené v trestnom konaní. Ide najmä o prípady, z ktorých vyplýva úmysel dlžníka zbaviť sa svojho majetku s cieľom, aby pohľadávky jeho veriteľov zostali neuhradené, teda aby veriteľom zostala už iba prázdna obchodná spoločnosť.

Týkajú sa tieto prípady iba firiem, ktoré sú iba na hranici krachu?
Nie. Napríklad trestný čin poškodzovania veriteľa môže podnikateľ spáchať aj v situácii, keď nie je v úpadku a úpadok mu ani nehrozí. Proste nechce uhradiť veriteľovi jeho pohľadávku a urobí všetko pre to, aby si veriteľ nemohol pohľadávku uspokojiť ani z jeho majetku. Nemusí ísť iba o situácie, keď dlžník napríklad daruje svoj majetok alebo ho predá za absolútne nízku sumu, ale využíva sa aj dodatočné zaťažovanie majetku dlžníka, a to hlavne záložným právom pri nehnuteľnostiach. Záložný veriteľ je zabezpečený veriteľ a má právo na prednostné uspokojenie. Často ide o záložné vzťahy, ktoré sú fiktívne. Obdobne sa využíva či skôr zneužíva napríklad zriadenie vecného bremena doživotného užívania k nehnuteľnosti, ktoré právne znehodnocuje nehnuteľnosť, a tá sa často stáva nepredajnou a nepoužiteľnou na uspokojenie veriteľov dlžníka. Využíva sa aj taký spôsob, že dlžník si vymyslenými pohľadávkami vyrobí fiktívnych veriteľov. V dôsledku toho sa dostane do platobnej neschopnosti a následne si v konkurznom konaní takíto vymyslení veritelia prihlásia svoje pohľadávky a prostredníctvom nich sa potom dlžník často dostane opäť k svojim aktívam.

Spomenuli ste zvýhodňovanie veriteľov, ktoré sa napríklad teraz často skloňuje v súvislosti so spoločnosťou ArcaCapital. Stretávajú sa s tým súdy často? Je ťažké je dokázať to?
Trestný čin zvýhodňovania veriteľa sa dokazuje náročnejšie ako trestný čin poškodzovania veriteľa. Je to preto, lebo pri zvýhodňovaní veriteľa už musí byť dlžník v úpadku predtým, ako uprednostní jedného zo svojich veriteľov pred druhým. Ide často o skutky, ktoré sa odohrali pred rokmi a orgány činné v trestnom konaní musia preukazovať, či napríklad v roku 2015 bol dlžník v úpadku, aká bola jeho hospodárska...