Ako vnímate najnovšiu správu o stave Slovenska za rok 2007?
Ešte som si ju celú neprečítal. Som však zhrozený zo základnej správy. Takto sa písali knihy do roku 1989 a pre mňa je IVO, na základe toho, čo urobilo, novodobým Ústavom marxizmu-leninizmu.

Čo vám najviac prekážalo?
Vadí mi ideologický jazyk. Chýba nadstrannosť nad problémom, vnímanie aj pozitív aj negatív. V zahraničí ľudia, ktorí robia v takejto inštitúcii neboli zviazaní ako poradcovia resp. nominanti ktorejkoľvek strany v minulosti a nekandidovali do žiadnych funkcií. Boli to ľudia, ktorí žili vo vedeckom, občianskom živote, držali si svoju líniu a nepošpinili si ju so svojim politickým prepojením. Toto považujem za veľkú chybu Inštitútu pre verejné otázky. V niektorých záveroch cítiť veľa žlče, ktoré od týchto autorov odznievajú.

Jedným zo záverov je aj to, že sa presadzuje princíp etatizmu, teda čo najväčšieho vplyvu štátu na spoločnosť.
Čo je na tom zlé, že sa posiľňuje úloha štátu? Keď táto úloha v najvyspelejších krajinách ako je Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko je veľmi silná? Sú to konkurencieschopné ekonomiky vo svete. Vidíme, ako padá dolár, aká je recesia v Spojených štátoch amerických, tak nehovorme, že úloha štátu je chybná.

Analytici kritizovali aj prístup k opozícii. Vláda vraj zneužíva svoje postavenie na týranie menšiny. Čo vy na to?
Aká je opozícia? Je silná vtedy, keď je vnútorne konzistentná. Či je to SMK, či KDH, či SDKU-DS - sú vnútorne rozvadení. Stratili aj programovosť, ich jediným programom je chrániť to, čo urobili. To akoby sa komunisti v minulosti držali toho, že to, čo sme my urobili, je to sväté a na večné veky a treba to udržať. Opozícia má priestor v parlamente vystupovať, v médiách má široký priestor. Spája ju len nenávisť voči tejto koalícii. Keď som bol štyri roky v opozícii, ani jeden môj návrh nebol prijatý. Moje návrhy, ktoré idú do parlamentu sú otvorené, snažím sa o každej veci diskutovať.