Vláda ani najsilnejšia koaličná strana Smer-SD v súvislosti s výročím manifestácie žiadne oficiálne oslavy nechystajú. "Neviem, či dá vláda nejaké stanovisko," povedal pre HN vicepremiér Dušan Čaplovič. Ako podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny však potvrdil účasť na odhalení pamätníka sviečkovej manifestácie v Bratislave. Pripravuje tiež vlastné stanovisko - Veľký piatok 25. marca 1988 je podľa neho významný ako jeden z prvých impulzov pádu totalitného režimu a reakcia na potláčanie náboženskej slobody. "Strana Smer-SD podporí v NR SR vyhlásenie k tejto udalosti, ale samostatne stranícke podujatia neplánuje," uviedla pre HN hovorkyňa strany Katarína Kližanová-Rýsová.
Otáznik nad Ficom
Ako a či vôbec bude spomínať na výročie sviečkovej manifestácie predseda vlády a Smeru Robert Fico, nie je známe. Hovorkyňa premiéra ani hovorkyňa strany nám túto informáciu nevedeli poskytnúť. Predseda parlamentu Pavol Paška nemá v oficiálnom programe účasť na podujatiach, ktoré chcú upozorniť na udalosti z Veľkého piatka roku 1988. "Nemám informáciu, že by v programe niečo podobné figurovalo," povedal pre HN hovorca predsedu Národnej rady SR Jozef Plško. "Pre politikov s komunistickou minulosťou môže byť problém sa na takejto spomienke zúčastniť," uviedol pre HN nezávislý poslanec Vladimír Palko (ex-KDH).
Práve Palko spolu so skupinou opozičných poslancov minulý týždeň predložili parlamentu návrh deklarácie, ktorá by mala oceniť význam tejto udalosti pre slovenskú históriu. "Je to vyhlásenie, ktoré oceňuje prínos sviečkovej manifestácie na príchod slobody a demokracie, ktoré potom definitívne prišli po roku 1989," hovorí Palko. Návrh vyhlásenia NR SR hovorí, že sviečková manifestácia nesie v sebe dva základné piliere, bez ktorých sa nedá hovoriť o zdravom a sebavedomom národe: "Je to túžba po slobode a schopnosť pre túto slobodu prinášať obeť. Jedno i druhé mali vo svojom vedomí a konaní aj stovky ľudí, veriacich aj neveriacich, keď sa v marci roku 1988 postavili proti vtedajšiemu komunistickému režimu."
25. marec patrí všetkým
Podľa Palka bolo zhromaždenie po dlhých rokoch vlády komunistov prvým masovým vystúpením občanov za slobodu, demokraciu a ľudské práva v celej strednej a východnej Európe. "Sviečková manifestácia a jej výročie sa stávajú udalosťou, ku ktorej sa môžu hlásiť všetci občania SR, všetky politické sily - na rozdiel od mnohých iných nerozdeľuje občanov Slovenska," dodáva Palko. Poslanecká snemovňa by mala o deklarácii hlasovať počas úvodného dňa zasadnutia - už zajtra. Poslanci ešte v roku 1993 odhlasovali 25. marec za pamätný deň - Deň zápasu za ľudské práva. "Je to zjednocujúca udalosť pre občanov, patrí všetkým a ťažko si ju môže niekto privlastňovať," tvrdí Palko.
Odhalia pamätník
Dvadsiate výročie demonštrácie si dnes budú môcť občania pripomenúť na slávnostnej bohoslužbe v bratislavskom Dóme sv. Martina. Z katedrály podvečer odíde sviečkový sprievod ku kostolíku Notre, kde v roku 1988 veriaci demonštrovali so sviečkami. Tu organizátori pri občianskom združení Hlbiny odhalia pamätník na počesť sviečkovej manifestácie. Akciu bude sprevádzať premietanie krátkeho dokumentu o manifestácii, výstava fotografií či večerný koncert Mariána Vargu a Bratislavského komorného orchestra.
Čo sa stalo 25. marca 1988
Zhruba rok a pol pred "nežnou revolúciou" usporiadali predstavitelia katolíckeho disentu manifestáciu za menovanie katolíckych biskupov podľa rozhodnutia pápeža do slovenských diecéz a proti porušovaniu ľudských práv a náboženskej slobody v ČSSR. Stretnutie sa konalo na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, na zakázanej akcii sa zúčastnili stovky tisícky občanov. Pokojné zhromaždenie modliacich sa občanov so sviečkami polícia rozohnala obuškami, autami a vodnými cisternami.