V piatok oznámil odchod z ĽS-HZDS. V sobotu ho Vladimír Mečiar vyzval, aby vrátil poslanecký mandát. Tibor Mikuš.

Prečo odchádzate z ĽS-HZDS práve teraz?
Dozrel ten správny čas. Je to ako keď kvapká do pohára, ťažko viete odhadnúť, koľko kvapiek tam ešte má padnúť a kedy pohár pretečie. Dospelo to už do toho štádia, kedy mi bolo dané najavo, že so mnou sa neráta. Rešpektujem to a nemienim sa nikam tlačiť.
Kto vám to dal najavo?
Čítal som niečo v médiách a niečo som sa dozvedel. Veľmi citlivo vnímam, ako som bol postupne zbavovaný funkcií bez toho, aby bolo povedané, čo som robil zle alebo že neprijímajú výsledky mojej práce.
Povedal vám niekto osobne do očí, že máte odísť?
Stačí mi, ak ma zbavia funkcie na najvyššom politickom orgáne. Najskôr to bolo, keď som už nemal byť viac zvolený za predsedu Rady strany HZDS (napriek tomu, že dve moje správy snem bez pripomienok schválil), akože sa tam hľadá nový človek. Alebo keď vám rozhodcovská komisia zruší výsledok tajných volieb. Keby som vyhral o rozdiel dvoch hlasov, povedal by som, dobre, opakujme, ale ja som vyhral 62 :12. Alebo ak máte pokračovať ako predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, mimochodom, vybrala ma opozícia, lebo Smer mal tiež vlastného kandidáta. Bola to ústna dohoda a zrazu zistíte, keď sa ide hlasovať, je tam iné meno. Hovorím pánu predsedovi, mali ste mi to aspoň povedať, a on povie, bolo to narýchlo a že to potreboval pre iného. (Predsedom výboru sa stal podpredseda HZDS Milan Urbáni, pozn. red.)
Vnímate tieto kroky ako snahu dotlačiť vás do odchodu z vlastnej vôle?
Jednoznačne. Keď sa napríklad na sneme nájde o jeden volebný lístok viac a keď sa dvakrát skontrolujú prítomní. Navrhuje sa ako riešenie problému odčítať každému jeden hlas a potom sa zverejnia výsledky. Všetci ľudia, ktorí tam sedeli a aj protikandidát dvihol ruku za to, že môže byť. Ale tak to nemohlo byť, snem sa musel opakovať.
Čo bola posledná kvapka pre vás?
Boli to vylúčenia mojich kolegov zo strany, zmena stanov, ktorá znemožňuje pôsobenie tým, ktorí majú čo povedať občanovi a voličovi. Možno je to trošku neskromné, ale myslím si, že aj ja to viem.
Ako si spomínate na svoje začiatky v strane?
Do strany som vstúpil v roku 1995 a prvého marca 1995 som bol menovaný za riaditeľa Jasovských Bohuníc ako nestraník. Nikdy som v živote som dovtedy v strane nebol. Požiadali ma, aby som pracoval v energetickej komisii HZDS, bolo to fórum, kde sa stretávala päťdesiatka odborníkov z energetiky. V tejto skupine som mal veľmi vážne slovo a identifikoval som sa s tým, čo vtedy hnutie presadzovalo vo vzťahu k budovaniu Slovenska, k budovaniu energetiky, cestnej infraštruktúry.
Ako človek HZDS ste sa objavili spolu s Viliamom Veteškom až v roku 2002 -- príchodom do parlamentu. Ako sa vyvíjali vaše vzťahy?
Spoznali sme sa, keď sme začali spolu pôsobiť v klube, keď som dostal od pána Mečiara ponuku byť na poste tieňového ministra hospodárstva v roku 1999. Pán Veteška pôsobil v tíme, ktorý som riadil. Spolu sme vytárali hospodárske stratégie, robili sme priemyselnú politiku, hospodársku politiku, surovinovú politiku, rozvoj cestovného ruchu a turizmu. Zistili sme, že sme ľudia, ktorí majú svoj názor a vedia ho presadzovať a sú ochotní pracovať na tom. Naše vzťahy sa vykryštalizovali od prvotného spoznania až do silného osobného priateľstva.
Postupom času na vás ako pôsobila strana?
V každom prípade som veľmi citlivo vnímal odchody ľudí. Keď som sa dozvedel o plánovanom odchode 11 poslancov zo strany, tak sme piati navštívili pána predsedu. Nevedel som, prečo som ja ako poslanec bol vybraný do tejto skupiny. Pochopil som to po hodine, bolo treba povedať presne a jasne načo sme prišli. Vtedy som povedal, že treba prijať štátnické rozhodnutie, aby sa nám nerozpadol klub. Ale ani toto nemalo negatívny vplyv na dialóg a spoluprácu s pánom Mečiarom. Naopak dostal som ponuku viesť republikovú radu strany, bol som predseda tieňového kabinetu. Myslím si, že tá zásadná zmena nastala potom, keď som zaujal stanovisko k správaniu sa pána predsedu po prezidentských voľbách (Vladimíra Mečiara porazil súčasný prezident Ivan Gašparovič, pozn. red.). K správaniu sa k riadne zvolenému prezidentovi. Povedal som to verejne a odvtedy som cítil ten tlak. Zostal som bojovať, ale myslím si, že viac ako tri roky stačia.
Už dlhšie ste kritikom Vladimíra Mečiara. Čo robí podľa vás nesprávne?
Boli to najmä personálne nominácie, vnútorné vzťahy, volebné stratégie a prezentovanie politiky strany navonok. Líder má právo presadzovať to, o čom je presvedčený, že je správne. Ale ak sa presadzujú len jeho názory a strana padá, tak je jeho povinnosťou zamyslieť sa nad tým, čo ďalej. A povinnosťou všetkých ostatných je zamyslieť sa a povedať: nie pán predseda, takto nemôžeme ísť ďalej, lebo budeme padať. Ale keď vidíte, že tá väčšina sa stiahne, nie je možné presviedčať lídra, lebo ostatní to aj tak odklepnú. Ak sa sila lídra zakladá na slabosti ostatných, stačí to na to, že líder ovládne politickú stranu.
Brali ste jeho riadenie ako autoritatívne?
To nie. Dospelí ľudia majú sami pochopiť, že líder môže byť autoritatívny.
Máte pocit, že strana nemala až natoľko držať Miroslava Jureňu na mieste ministra pôdohospodárstva?
Mala povedať, že áno stala sa chyba a bolo by to zmietnuté zo stola. Médiá dostali priestor, aby do toho bili a ľudia si v priebehu času uvedomovali, že nebolo to dobré. Nebolo dobré nechať otvorený mediálny priestor, aby sa kritika opakovala, aby to negatívne vnímanie bolo dlhšie. Aj to búchanie pán Jureňu do stola v maštali, to nebolo z jeho vlastnej hlavy. Poznám ho ako umierneného človeka, ktorý by niečo takéto nerobil. Mimochodom bol súčasťou mojej kritickej skupiny vo vzťahu k Mečiarovi, ale zrazu to všetko otočil.
Čo bude v strane s Viliamom Veteškom, ktorý chcel vlani kandidovať proti Mečiarovi na post predsedu HZDS?
Pán Veteška je silná osobnosť a veľký bojovník, rozhodne sa sám. Tak, ako doteraz, bude koncentrovaný na to hlavné -- a síce svoje zdravie. Akékoľvek rozhodnutie prijme, budem ho ako priateľ rešpektovať. Vôbec mu nebudem podsúvať, že poď so mnou a ani nikomu inému.
Máte namierené do Smeru-SD?
Nikam. Budem nezávislý. Nejdem do žiadnej z parlamentných ani mimoparlamentných strán. Bude to platiť prinajmenšom niekoľko mesiacov.
A neskôr sa kam zaradíte?
Nevstupujem nikam. Perfektne mi vyhovuje národný, sociálny a kresťanský princíp, ktoré sa v HZDS dôsledne nenapĺňali. Nevidím však dôvod hľadať niečo iné.
Až do konca volebného obdobia budete nezávislý?
To nehovorím. To by bola dôležitá chyba. Kto chce pôsobiť v politike, nemôže byť nezávislý alebo by to znamenalo skončenie s politikou, ale nevylučujem ani niečo také.
Hovorili ste so Smerom alebo s SNS o možnej spolupráci?
Nebola žiadna oficiálna diskusia.
A neoficiálna?
Ale to sú také neoficiálne diskusie, keď mi povie môj kamarát z SDKÚ alebo z KDH, že ty by si mal byť u nás alebo nejaký funkcionár zo Smeru mi povie, že my ťa podporíme.
V parlamente bol doteraz nezávislý iba Peter Gabura (predtým KDH). Ako s ním vychádzate?
Poviem vám takú perličku. Minulý rok pred Vianocami, keď tam sedel hore na lavici nezávislých sa ho pýtam: pán kolega, ako sa tam sedí a on že prečo. Tak som mu odpovedal, lebo neviem, či tam nebudem zakrátko sedieť s vami.
Kto je Tibor Mikuš
Desaťnásobný majster v karate vstúpil do HZDS v roku 1995. Počas Mečiarovej vlády riadil Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice, neskôr Slovenské elektrárne. Od roku 2002 je poslancom NR SR. Vo voľbách do samosprávnych krajov v roku 2005 bol zvolený za trnavského župana. Donedávna mal funkciu krajského predsedu ĽS-HZDS v Trnavskom kraji.