Zástupca hovorcu policajného prezídia Viktor Plézel pre HN povedal, že radary nasadzujú dennodenne a vo zvýšenom počte počas policajných akcií. "A to najmä na úsekoch, kde vodiči pravidelne porušujú predpisy a prekračujú povolenú rýchlosť.“ Vladimír Michal z centra dopravných informácií Stellacentrum má prehľad o tom, že policajti väčšinou merajú rýchlosť na tých istých miestach. "Nejako veľa fantázie v tomto policajti nemajú. Niektoré miesta sú vyslovene notoricky známe. Napríklad v Bratislave na Bajkalskej v podjazde už brzdí každý, lebo vie, že tam stávajú.“ Na slovenských cestách môže byť naraz 98 radarov či už stacionárnych alebo mobilných, toľko ich teraz polícia vlastní.

Prevencia alebo "zárobok“?
Viacerí vodiči vnímajú meranie rýchlosti len ako spôsob, ako získať peniaze do štátnej pokladnice. Za prekročenie rýchlosti môže polícia uložiť až 10-tisícovú pokutu. V prípade, že vodič prekročí rýchlosť o 30 km/h v obci a o 20 km/h mimo obce, môžu mu vziať aj o vodičský preukaz. Plézel odmieta, že polícia meria len preto, aby inkasovala peniaze. Tvrdí, že meranie radarmi má predovšetkým preventívny účinok ako zbraň pred nepoučiteľnými cestnými pirátmi. Tých je podľa neho na cestách stále dosť. "Všeobecne sa dá skonštatovať, že slovenskí vodiči nie sú veľmi disciplinovaní a taktiež si neuvedomujú, že neohrozujú len seba, ale aj ostatných na cestách.“ Dopĺňa, že minulý rok sa stalo vyše 53-tisíc dopravných nehôd a takmer osemtisíc spôsobila prekročená rýchlosť.

Radary ako prevenciu by veľmi rád videl aj šéf automotoklubu Juraj Smrečan, no zatiaľ to podľa neho tak nie je. "Ja by som veľmi rád videl radary ako systematickú činnosť polície. Teda, že to z represie prerastie do prevencie. Teraz sa totiž spravia nejaké veľké akcie, a už je z toho represia,“ hovorí. Podľa Michala z dopravného centra sú miesta, o ktorých sa dá polemizovať, či je tam meranie rýchlosti opodstatnené. "Napríklad na konci Bratislavy smerom na Svätý Jur. Posledných 30 metrov, keď už vidíte tabuľu koniec Bratislavy, merajú šesťdesiatku schovaní za kríkom, a pritom tam nie je ani žiadna obytná zóna.“

Stop antiradarom
Kde stojí zelená Fabia alebo kde sa práve pohybuje tmavý Passat, sa môže vodič pomerne presne dozvedieť z dopravných servisov rádií. Policajti vraj dopravné správy nevnímajú ako "škodcu“. "Niektoré dopravné servisy informujú často až po tom, čo polícia domeria, takže to má aj preventívny účinok,“ hovorí Plézel. Správy o situácii na cestách vidí ako prevenciu aj Michal. "Nejde len o peniaze za pokuty, ale vyslovene o prevenciu. Veľa vodičov si myslí, že keď má niekto päťmiliónové auto, tak mu na tom nezáleží, ale aj majiteľ takéhoto auta spomalí, keď počuje o radare.“ Niektorí vodiči na to, aby mohli prekračovať povolenú rýchlosť, používajú takzvané antiradary, ktoré signalizujú radar, ale aj "rušičky“, ktoré zabránia radaru namerať rýchlosť. Nový cestný zákon ich však zakáže. Za antiradary bude pokuta až do výšky 20-tisíc korún, vodič však bude riskovať aj stratu "papierov“.