Etický kódex poslanca koalícia zatiaľ neplánuje vytvoriť. Pravidlá správania sa, ale aj ovplyvňovanie poslancov by sa mali ukotviť v zákone o lobingu, ktorý sa už pripravuje. Prijať by sa mohol na konci budúceho roka.

V rozhovore pre TASR to povedal predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina). O etických pravidlách i pravidlách lobingu sa podľa šéfa Ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (OĽANO) diskutuje na úrovni pracovnej skupiny pre zriadenie Úradu na ochranu verejného záujmu.

Podľa Kollára sa nemusí prijímať etický kódex poslanca, pretože úprava spoločenského správania sa poslancov by mala byť zakotvená v zákone o lobingu.

"Lobing nie je negatívne slovo, pokiaľ ho nezneužijeme," tvrdí šéf parlamentu. Je podľa neho v poriadku, ak napríklad odborári bojujú za svoj segment hospodárstva. Treba si však podľa neho určiť, čo je legálna zóna a čo sa už nesmie.

"Musíme si povedať, kde je hranica, kde to už nie je legitímne, kde to začína byť korupčné správanie alebo ovplyvňovanie," skonštatoval s tým, že zákon o lobingu by mohli prijať v závere budúceho roka.

Dohliadať na dodržiavanie pravidiel o lobingu by mal podľa Vetráka Úrad na ochranu verejného záujmu. Upravovať by mal aj etiku výkonu povolania verejných funkcionárov a štátnych zamestnancov.

Dodal tiež, že zákaz prijímania darov verejnými funkcionármi nad hodnotu napríklad 200 eur za rok ako nenáležitej výhody parlament schválil už tento rok v podobe nového trestného činu tzv. prikrmovania alebo klientelizmu. "Zákaz prijímať dar ako nenáležitú výhodu upravuje aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu," doplnil Vetrák.

Zákon o lobingu by mal byť podľa podpredsedu parlamentu Milana Laurenčíka (SaS) kombináciou zákonnej regulácie, povinného registra lobistov a kódexu.

"Takisto zavedieme osobitný register pre lobistov s údajmi o tom, v ktorých veciach plánujú vykonávať lobing, aj s informáciami o ich klientoch, nákladoch a odmene za činnosť lobistu," priblížil pre TASR.