Inflácia na Slovensku by prijatie eura ohroziť nemala. Posilňovanie koruny si pravdepodobne vyžiada ďalšiu zmenu centrálnej parity, a spoločnú európsku menu by sme mali prijať pri silnejšom kurze, hovorí šéf finančného výboru parlamentu Jozef Burian.
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet minulý týždeň vyhlásil, že pri posudzovaní vstupu Slovenska do eurozóny bude kľúčová udržateľnosť kritérií. Aké budú kroky vlády a parlamentu v tomto smere?
Slovensko od roku 2007 a v rozpočtoch na ďalšie roky prvýkrát plní kritériá Paktu stability, ľudovo nazývané Maastrichtské kritériá. Či bude rast, inlfácia a deficit verejných financií udržateľný, sú veľmi diskutabilné otázky. Nikdy nebolo presne zadefinované, čo to znamená udržateľnosť. Domnievame sa, že to znamená, aby ekonomika dlhodobo vykazovala výsledky v súlade s Maastrichtskými kritériami. Dnes sa skloňuje hlavne inflácia a deficit verejných financií vzhľadom na hrubý domáci produkt. Za rok 2008 sa zvýšila inflácia, ale rast komodít sa prejavil aj v eurozóne, a nemalo by to ohroziť plnenie eurokritérií. To, že inflácia na Slovensku rastie, je prirodzené. Ak by nerástla, určite by sa v európskych inštitúciách objavili úvahy, prečo je tomu tak, či sa umelo netlmili niektoré rasty a podobne.
Čo môže vláda či parlament robiť pre to, aby miera inflácie po zavedení eura nevystrelila do závratných výšok, ako tomu bolo napríklad v Slovinsku?
Slovensko je liberalizovanou krajinou v oblasti cenotvorby, aj keď máme niekoľko regulačných úradov, ako napríklad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie je však záujmom štátu umelo udržiavať nízke ceny nezodpovedajúce svetovému vývoju. Toto bol napríklad prípad Slovinska - v krajine sa posledný rok prudko zvýšila inflácia. Bola však spôsobená dereguláciou v sieťových odvetviach, a nie prechodom na euro. Nárasty v oblastiach ako energie, plyn, teplo, boli až pätnásťpercentné. Nárast z titulu prechodu na euro sa v Slovinsku odhaduje niekde medzi 0,6 a 0,8 percenta.
U nás sa však rozpráva len o 0,2-percentnom náraste...
To sú naše očakávania. Na druhej strane veríme, že euro bude v budúcnosti stabilizujúcim faktorom, aby inflácia bola udržateľná. Národná banka síce stratí možnosť regulovať menovú politiku, euro je však stabilnou menou. Vnímam fakt, že máme liberalizované ceny a niektorí obchodníci môžu v súvislosti so zmenou meny špekulovať, ale verím celospoločenskému konsenzu, že sa ceny nebudú zvyšovať. Dôležité sú kontrolné mechanizmy a neformálna kontrola. Hovoria o tom skúseností z krajín, ktoré spoločnú menu zaviedli pred nami. Tí, ktorí neoprávnene zvýšili ceny, boli pranierovaní v masovokomunikačných prostriedkoch. Dôležitú úlohu zohrá aj štátna inšpekcia a ostatné štátne inštitúcie. Ľudia musia pochopiť, že prípadné zdražovanie nie je navyšovanie cien z titulu prechodu na euro, ale možné navýšenie v prípade nestálosti cien komodít na svetových trhoch. Bol prijatý zákon o zavedení eura, a je dosť tvrdo postavený voči zneužívaniu cien. Dôležitá bude aj kampaň o zavedení eura, ktorá je ešte len v zárodku. Dôraz kladiem aj na komunikáciu v rámci politických strán na regionálnych úrovniach - ak starostovia pochopia princíp a výhody eura, môžu ich vysvetľovať obyvateľom svojich obcí.
Dnes nám Európska centrálna banka vyčíta silnejúcu korunu a s ňou súvisiacu infláciu. Ekonómovia vo Frankfurte si myslia, že silnejúci kurz brzdí inflačné tlaky, a tie sa prejavia po zavedení eura, keď výhodu silnejúcej meny stratíme.
Naša ekonomika sa neprehrieva ani neochladzuje, súčasný kurz odráža vyváženosť a silu našej ekonomiky. Hovorí to o zdraví nášho hospodárstva a špekulácie o tom, či silnejúci kurz tlmí infláciu, nie sú celkom na mieste. Nemyslím si, že Slovensko si tvorí nejaký inflačný vankúš. Posilňovanie koruny je reálny faktor, ktorý je podložený fundamentmi ekonomiky.
Ako vnímate šumy o ďalšej zmene centrálnej parity? Tie pred niekoľkými týždňami viedli k zhodnoteniu koruny na historické maximá.
Vychádzam radšej z fundamentov, nie zo šumov. Do akej miery je ovplyvniteľná slovenská koruna, si netrúfnem povedať. Reálne uvažujúci človek si uvedomuje, že tá zmena asi nastane, faktom však je, že ani ľudia z Národnej banky Slovenska, ani zo slovenskej vlády sa nevyjadrujú ku kurzu a vyjadrujú sa všeobecne. Pre mňa sú dôležité vyjadrenia členov vlády a národnej banky. Som rád, že nikto z nich neprezentuje svoje osobné názory a očakávania, ktoré by mohli umelo hýbať kurzom, a do budúcnosti bude všetko tak, ako má byť. Dnes je euro už najsilnejšou svetovou menou, bude to ďalšia výhoda pre potenciálnych investorov na Slovensku a euro ako stabilná mena uchráni naše hospodárstvo pred výkyvmi svetovej ekonomiky. Prechod bude zložitý pre malé a stredné podniky. Odporúčam, aby každý živnostník zvážil všetky varianty, zodpovedne sa pripravil a vyhol sa všetkým rizikám.
Ako v tejto súvislosti vnímate vyjadrenia pána Slotu o tom, že by sa s eurom malo ešte počkať? Nemôžu podobné vyjadrenia koaličných politikov ohroziť naše pozície vo Frankfurte a Bruseli?
Ja nevnímam vyjadrenia pána Slotu ako vyjadrenia proti euru. Slovenská národná strana skôr upozornila na to, že treba lepšie zabezpečiť informačnú kampaň. Aby ľudia zmenu meny lepšie pochopili, s čím sa stotožňujem aj ja. Nemyslím si, že by SNS mala nejaké problémy so zavedením eura. V každej krajine bola kľúčová informačná kampaň, ktorá bola najintenzívnejšia v poslednom polroku pred prijatím eura. Predpokladám, že aj u nás to bude podobné, komunikácia sa zákonite vystupňuje, keď už bude jasné, či dostaneme zelenú, alebo nie.
Aké šance dávate prijatiu eura?
Som optimista, verím, že naše šance sú vysoko nad 50 percent. Je však veľmi dôležité zabezpečiť pripravenosť krajiny. Bude to kľúčový test pre fungovanie vládnej koalície. Treba pre to ešte veľmi veľa urobiť. Ak prijatie eura bude na základe hospodárskych výsledkov Slovenska, nevidím dôvod, aby Európska centrálna banka či Európska komisia mali výhrady. Ak to bude na základe udržateľnosti a politických rozhodnutí, bude to problém. Portugalsko napríklad Maastrichtské kritériá plnilo jediný krát, v roku zavedenia eura. Je teda ťažké dnes prísne hodnotiť záujemcov o vstup do eurozóny. Je pravda, že Slovensko môže byť v súčasnosti akýmsi tŕňom v oku v rámci V4, ktorá mala kedysi ambície do eurozóny vstupovať spoločne. V každej krajine sú dnes isté špecifiká. Jedna krajina na to jednoducho nemá, v ďalšej krajine majú iný názor na zavedenie eura a iná krajina má veľké výkyvy a časté zmeny vlád, takže nie je jasná predstava ďalšieho vývoja ohľadne prijatia eura. Na Slovensku sa vytvorili špecifické podmienky, sme prvou z postkomunistických krajín, ktoré zavedú euro, ak nerátame Slovinsko, ktoré vždy fungovalo v trošku inom režime. Verím, že európske inštitúcie budú postupovať pri rozhodovaní férovo. Ak budú vychádzať z ekonomických výsledkov Slovenska, som optimistom.
Na akej úrovni očakávate konverzný kurz?
Nastavenie referenčnej sadzby by malo odrážať realitu na trhu, ale dôležitá je vyváženosť voči obyvateľom a hospodárstvu. Aby silná koruna nebola nevýhodou voči vývozcom, ale aby prehnane slabý kurz neznamenal nevýhodu pre obyvateľov a ich úspory neboli výrazne znehodnotené. Ja si myslím, že reálne by kurz mohol byť niekde okolo 32 korún. Dôrazne však upozorňujem, že je to čisto môj osobný názor a nemusí to byť definitívna skutočnosť.
Kto je Jozef Burian
Jozef Burian (1961), absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, pôsobil v spoločnostiach Hutné stavby Košice a ITC. Koncom 90. rokov pôsobil ako finančný riaditeľ vo Východoslovenských železiarňach a ako konateľ spoločnosti Afiss Plus. Od roku 2002 pôsobí ako poslanec Národnej rady za Smer-SD. Od začiatku súčasného volebného obdobia je predsedom Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu.