Prečo kandidujete na post špeciálneho prokurátora?
Tých dôvodov je viac. Spomenul by som dva základné. Keď som ako minister spravodlivosti bol pri zriaďovaní špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu, tak som ich považoval za kľúčové inštitúcie pre boj proti korupcii a proti organizovanému zločinu. Som presvedčený, že v dnešnej dobe je možno prvýkrát po tridsiatich rokoch vďaka konštelácii na polícii, prokuratúre a súdnictve najväčšia šanca to posunúť a urobiť veľký krok v oblasti trestnej spravodlivosti. Prvé kroky sa už aj dostavujú. Vyčítal by som si, keby som do tohto súboja nešiel. Druhý faktor bol ten, že v advokátskej firme, v ktorej pôsobím, sa nám podarilo vytvoriť silný trestnoprávny tím a v prípade, že by som aj odišiel, môj kolega Peter Kubina by prevzal klientov a celú trestnú agendu. Zachovala by sa tak kontinuita aj z pohľadu klientov. Peter Kubina je jeden z našich najlepších advokátov. Aj to bol faktor, ktorý som pri rozhodovaní zvažoval. Mám veľmi rád prostredie v ktorom pôsobím, firmu a ľudí. Máme veľmi zaujímavé kauzy, možno na Slovensku najzaujímavejšie v poslednom desaťročí. Ale tým, že je teraz taká unikátna šanca, poviem to trochu metaforicky, vyčistiť Augiášov chliev, tak by som si vyčítal, kebyže sa o to ani nepokúsim.
Takže špeciálna prokuratúra nevypálila tak, ako ste si to pred šestnástimi rokmi plánovali?
Sčasti áno, sčasti nie. Špeciálna prokuratúra má za sebou veľmi úspešné kauzy, najmä čo sa týka klasického organizovaného zločinu a klasických zločineckých skupín. Pravdou však je, že v oblasti korupcie tam boli problémy aj s tým, kto na čele špeciálnej prokuratúry od jej vzniku stál. Na špeciálnej prokuratúre ako všeobecne na prokuratúrach, však ide o tímovú prácu. Nie je to žiadna “one man show”. Ja tam poznám väčšinu prokurátorov a považujem ich, nie všetkých, za špičkových prokurátorov, ktorí, pokiaľ budú mať voľné ruky a pokiaľ tam bude prebiehať dobrá tímová práca, to môžu pohnúť ešte výrazne ďalej.
Vás na pozíciu navrhla Právnická fakulta univerzity Komenského. Kto oslovil koho?
Dostal som od jedného prokurátora možnosť stretnúť sa s dekanom. Reagoval som pozitívne, pretože právnická fakulta je moja alma mater. Neoslovoval som žiadne iné subjekty ani iné právnické fakulty. Mal som stretnutie s pánom dekanom a po stretnutí sa rozhodol, že ma bude navrhovať za kandidáta.
Očakávate, že príde kandidatúra aj z nejakých iných inštitúcií? Ako napríklad v prípade pána Čentésa, keď kandidoval na generálnu prokuratúru, stálo za ním šesť subjektov.
Skôr si myslím, že nie. Ja som žiadny iný subjekt neoslovoval. Nemyslím si, že je to vec zbierania počtu kandidatúr. Je to platne podaná kandidatúra a to stačí. Ja nemám ani ambíciu zbierať ďalšie subjekty, ktoré majú právomoc kandidovať na funkciu špeciálneho prokurátora.
Ešte na začiatku, keď sa menil a otváral celý zákon, volala opozícia tento krok Lex Lipšic. Teda počítali s tým, že vy idete kandidovať na generálneho prokurátora. Vy ste sa tomu ani nevyhýbali a nehovorili ste, že to úplne vylučujete. Bolo to tak, že ste to zvažovali, ale nakoniec ste sa rozhodli kandidovať na pozíciu špeciálneho prokurátora?
Ja som od jari viedol veľa rozhovor s kolegami vo firme, s mojimi známymi a kolegami v justícii, ktorých si vážim. Na konci dňa bolo úplne najrozhodujúcejšie to, že mám rád živé právo. Konkrétne kauzy, pojednávania, výsluchy a rekonštrukcie. Povahovo mi viac sedí prvá línia. Generálny prokurátor je úplne kľúčová funkcia v orgánoch presadzovania práva na Slovensku, ale je to najmä manažérska funkcia. Zatiaľ, čo funkcia špeciálneho prokurátora je tiež sčasti manažérska, lebo riadi úrad špeciálnej prokuratúry, ale špeciálny prokurátor má aj možnosť dozorovať a pojednávať konkrétne kauzy. Preto som sa rozhodol, že mi povahovo výrazne viac sedí táto pozícia.
Dostali ste teda ponuku kandidovať aj na generálneho prokurátora, ale vybrali ste si, že chcete kandidovať na špeci...
Zostáva vám 85% na dočítanie.