Čoraz viac to u nás pripomína talianske Bergamo spred roka. Aj tam sa nákaza rýchlo rozšírila, nemocnice nestíhali a zomreli tisíce ľudí. Miestni obyvatelia si z vírusu najprv nič nerobili. Keď však prišli zábery na desiatky rakiev, z Bergrama sa stalo mesto duchov. Odrazu začali všetci dodržiavať zákaz vychádzania. Na uliciach stáli policajti a vojaci, ktorí kontrolovali oprávnenosť výnimiek tých, čo vyšli von.
Lockdown na Slovensku je formálne podobne prísny ako ten z Talianska. Je tu však jeden podstatný rozdiel. A to vysoká mobilita. Podľa analytika portálu Dáta bez pátosu Ivana Bošňáka mnohí stále nepochopili, že všetci okrem malej časti populácie sa koronavírusom môžu a vedia nakaziť. „Našťastie zomierajú starí a chorí. Ak by ako pri španielskej chrípke zomierali mladí a deti, tak by na ulici boli iba psy a mačky. Ale my sa nebojíme. Hranicu strachu máme posunutú, pocit neohrozenosti veľký, sebavedomie nekonečné, štatistike rozumie päť percent obyvateľstva,“ myslí si Bošňák. Upozornil, že od 18. januára dos...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
