Kabinet v stredu z programu vypustil materiál vicepremiéra pre európsku integráciu Pála Csákyho, ktorý hodnotí prípravu SR na členstvo v EÚ. V materiáli sa uvádza, že pretrvajú nedostatky v budovaní administratívnych kapacít a v implementácii programov predvstupovej pomoci, a to aj napriek tomu, že členstvo v Európskej únii si vláda stanovila ako jednu z priorít. Csáky do konca mája predloží kabinetu analytický materiál o problémoch čerpania eurofondov a pripravovaných opatreniach. Celý problém by mala prehodnotiť aj Ministerská rada vlády pre európsku integráciu. Csáky tvrdí, že prostriedky z EÚ je možné čerpať maximálne na 94 až 97 percent. Nepochybuje však o tom, že z ponúkanej čiastky 23,564 miliardy korún, sa Slovensku podarí v roku 2004 reálne odčerpať v rámci štrukturálnych a predvstupových fondov sumu 23 miliárd korún. Podľa podpredsedníčky Smeru a predsedníčky integračného parlamentného výboru Moniky Beňovej je isté len to, že Slovensko musí zaplatiť v roku 2004 do pokladne EÚ sumu 10,5 miliardy korún. "Čiastka 23 miliárd Sk nepríde z fondov do štátneho rozpočtu SR priamo, ale jej čerpanie je závislé od splnenia množstva veľmi prísnych podmienok," uviedla. Beňová má obavy, že z čiastky, ktorú máme dostať, vyčerpáme tak málo, že v konečnom dôsledku viac zaplatíme ako z fondov EÚ dostaneme. Dzurindove sľuby o sto percentnom čerpaní fondov EÚ podľa nej nie sú reálne.
Z vládnej rezervy na rok 2003 sa uvoľní ďalších 50 mil. Sk na zvýšenie mzdového ohodnotenia zamestnancov, ktorí sú zodpovední za čerpanie prostriedkov z eurofondov. Rozhodla o tom v stredu vláda. Návrh na zvýšenie ohodnotenia sa týka približne 550 zamestnancov, pričom každému by sa mala zvýšiť mzda asi o 7000 až 8000 Sk.

Samospráve chýbajú informácie
Jedným z najdôležitejších bodov, ktorým sa v stredu v Banskej Bystrici venovali primátori krajských miest, združení v Klube primátorov (K8), bola príprava projektov pre EÚ a ich spolufinancovanie. Upozornili, že pre niektoré menšie mestá a obce môže byť neprekonateľným problémom aj spolufinancovanie projektov, v súčasnosti je najväčším nedostatkom však slabá informovanosť zo strany zodpovednej slovenskej administratívy.
Primátor Banskej Bystrice Ján Králik: "Hlavne krajské mestá majú pripravený celý rad projektov. Môžeme ich doslova zobrať pod pazuchu a niekde zaniesť. Problém však je, že nevieme, kde, komu ich odovzdať, kto je kompetentný ich od nás prevziať a kto vlastne posúdi, či to je alebo nie je projekt, ktorý zapadá do tejto štruktúry."
Primátor Prešova Milan Benč: "Skutočne sa až pričasto menia podmienky. Presvedčili sme sa však, že ich nepochopila hlavne administratíva. V našom regióne tretí sektor vypracoval projekt a musel ho ísť konzultovať až do Bruselu, lebo naši úradníci to nezvládli. V našom regióne je však aj problém s koofinancovaním projektov. Mestá a obce si vzali drahé úvery na svoj rozvoj, dosiaľ ich splácajú a niet peňazí na projekty."
Primátor Nitry Ferdinand Vítek: "Máme konkrétnu skúsenosť pri presadzovaní projektu stavby ČOV za 500 mil. Sk, ktorý sme realizovali z prostriedkov fondu ISPA. Momentálne sme už vo finálnom štádiu, ale po týchto skúsenostiach sa obávam, že malé mestá a obce nebudú môcť tieto podmienky, ktoré sa zo strany našej administratívy často menia počas procesu tvorby projektu, splniť ani v prípade, keď sa združia."
Primátor Košíc Zdenko Trebuľa: "Osobne vidím problém v tom, že sú tu stále veľké skupiny ľudí, ktoré pri eurofondoch sledujú viac osobné ako celospoločenské záujmy. Stretávam sa s tým, že parametre jednotlivých projektov sú nastavené tak, aby na nich niekto zarábal. Myslím, že to už eviduje aj EK. Preto je potrebné, aby sa podľa vzoru krajín -- dnes už členov EÚ -- fondové peniaze čerpali cez transparentný mechanizmus, cez regionálne kancelárie, cez štátne inštitúcie priamo v regiónoch. Ak pôjdeme v SR obvyklou cestou, cez klientelizmus a korupciu a neustriehneme to, môže sa stať, že nedostaneme už ani euro."