Šéf poslancov SNS Rafael Rafaj tvrdí, že treba aktualizovať zoznam obcí, pretože minulá vláda to neurobila po tom, čo sčítanie ľudí v roku 2001 prinieslo nové údaje. V súčasnosti totiž platí stav z predposledného sčítania z roku 1999. Vo vláde sa pritom v roku 2003 aj objavil materiál, ktorý mal zoznam obcí prehodnotiť - zo samotného rokovania však bol vypustený. Používanie označení na začiatku a konci obce v jazyku národnostnej menšiny je podľa zákona možné len v tom prípade, ak má obec aspoň 20 percent obyvateľstva inej národnosti ako slovenskej. Tieto pomery sa po roku 2001 zmenili.

Zoznam z roku 2003
Na zozname obcí, kde nastali zmeny, v súčasnosti pracuje ministerstvo kultúry. Hovorca rezortu Jozef Bednár HN potvrdil, že sekcia menšinových a regionálnych kultúr pripravuje návrh nariadenia vlády, ktorým sa vydáva zoznam obcí. Vláde ho plánujú preložiť do konca tohto roka. Neprezradil však, o ktoré obce ide. Dôvod? Všetko je ešte len v štádiu príprav. Vychádzajú pritom z údajov, ktoré im poskytol Štatistický úrad SR. Riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva úradu Marián Horecký povedal, že v podstate im posielali tie isté materiály, ktoré sa dostali aj v roku 2003 do vlády. Podľa tohto zoznamu by mali dvojjazyčné názvy zaniknúť v štrnástich obciach, kde žije maďarská menšina a, naopak, v troch by mali pribudnúť. Aktualizovaním zoznamu by najviac získala rusínska národnostná menšina - oprávnenie používať značky aj vo svojom jazyku by malo ďalších 33 takýchto obcí, v desiatich by zanikli.

Čaplovič za status quo
SMK nie je aktivitou SNS nadšená. "Môže to vyvolať isté napätie," hovorí poslanec maďarskej koalície Béla Bugár. Najskôr chce vidieť pripravený zoznam. Hovorí však, že to nie je téma, ktorú by mala súčasná vláda riešiť. "Môžu tento zákon zmeniť, ale bolo by lepšie urobiť iné zásahy, ktoré by napríklad umožnili využívať menšinové práva väčšiemu počtu ľudí." Má na mysli napríklad zníženie 20-percentnej hranice. "Je mi však jasné, že za tejto vlády to nepôjde." Snahy SNS sa pritom nepozdávajú ani podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi (Smer-SD). "Sľúbili sme aj s pánom premiérom, že zachováme status quo pre národnostné menšiny." Tvrdí, že takéto kontraproduktívne témy nie je dobré vyťahovať. Celú vec ešte podľa neho prerokúvajú na Rade vlády SR pre národnostné menšiny. "Musím najprv vidieť ten návrh, ale môžem povedať, že nejdeme ani zvyšovať, ani znižovať počet obcí s dvojjazyčnými názvami. Také niečo neprichádza do úvahy." Problém však vidí pri rómskej komunite, kde sa podľa neho vyskytli prípady, že niektorí boli prinútení prihlásiť sa k maďarskej menšine výlučne pod ekonomickým tlakom.

V Loku problém nemajú
Niektoré obce na zozname odstránenie názvov v národnostnom jazyku vítajú, iné sú proti. "Nebudeme mať s takouto zmenou problém," avizuje starosta obce Lok Jozef Szabo, kde obyvateľov maďarskej národnosti je len 17,1 percenta. Tvrdí, že ľuďom sa skôr nepáčilo, keď im maďarské tabule dávali. S ním súhlasí aj dôchodkyňa Anna, občianka maďarskej národnosti. "Vtedy tu boli len nedorozumenia a nezhody. Najlepšie bolo, keď sme mali na tabuli napísané len jedno." Súhlasí s ňou aj Ladislav, ktorý je zamestnaný na Obecnom úrade v Loku na aktivačných prácach. "Mne to nezavadzia, keď je to tam a ani mi to nebude chýbať, keď to odstránia." Sám je tiež maďarskej národnosti. Hovorí však, že obyvateľstvo sa už prakticky premiešalo. "Sme tu takí asimilovaní." Naopak upratovačka na miestnej základnej škole Oľga tvrdí, že maďarské tabule jej nie sú ľahostajné. "Asi chcem, aby zostali. Pomáha mi to orientovať sa."

Problémy pri odstraňovaní tabúl však naznačuje starostka obce Zacharovce v okrese Rimavská Sobota Ružena Gembická. "Ľudia by to nedobre vnímali." Hovorí, že ťažko by im vysvetľovala, že sa zmenil percentuálny pomer obyvateľstva maďarskej národnosti. "Brali by to skôr ako utláčanie." Naopak, starosta obce Hurbanova Ves v okrese Senec Ľubomír Petrák hovorí, že maďarské označenia už dávno odstránili. "Po sčítaní obyvateľstva sme už nedosiahli 20-percentnú hranicu a navyše, neboli tu ani požiadavky od obyvateľov, aby to tu zostalo."

Ako by to malo vyzerať:

• Maďarská menšina: dvojjazyčné názvy by mali zaniknúť v 14 obciach, pribudnúť v troch
• Rusínska menšina: zaniknúť v 10, pribudnúť v 33
• Ukrajinská menšina: zaniknúť v 13, pribudnúť v jednej
• Rómska menšina: zaniknúť v 37, pribudnúť v 35
• Nemecká menšina: zaniknúť v jednej, pribudnúť v jednej

Zdroj: ÚV SR, 2003