Čo je hlavnou príčinou najnovšej patovej situácie v koalícii?
Je to postavenie jednotlivých strán vo vládnej koalícii. Hlavne ĽS-HZDS si uvedomilo, že ich postavenie nie je celkom vyrovnané. Vzhľadom na volebný výsledok si ĽS-HZDS uvedomuje, že nemá také postavenie, aké by si zaslúžilo. A iste je to aj prílišná dominancia Smeru-SD vo vládnej koalícii, ktorá nedovoľuje vyprofilovať sa menším stranám, čo evidentne prekáža viac ĽS-HZDS ako SNS.
Ako sa dá z toho vyjsť?
Bolo by racionálne riešenie, keby sa upravili pomery vo vládnej koalícii, kde by žiaden partner nemal pocit, že len on prehráva. Posledné udalosti naznačujú, že tým partnerom, ktorý najvýraznejšie prehráva, je práve ĽS-HZDS a jeho predseda Vladimír Mečiar. Už vo viacerých záležitostiach bol ten, kto nakoniec ťahal za kratší koniec. V tomto prípade najväčšej kauzy, kde sa už aj premiér jasne vyjadril, že tu ide o nezlučiteľné správanie s ďalším pokračovaním vládnej koalície, zostal opäť ĽS-HZDS "čierny Peter", a tu sa už postavili na zadné. Navyše je to aj kombinované tým, že ĽS-HZDS čaká ďalší vnútorný boj, na ktorom sa majú upraviť vzťahy, aby tí nespokojní, reprezentovaní Tiborom Mikušom a Viliamom Veteškom, boli v rámci strany "uprataní". Mečiar musí pred snemom (sobota, Ružomberok, pozn. red.) ukázať, že stále je tým lídrom, kto určuje politiku ĽS-HZDS a kto nedopustí, aby hnutie kleslo na dno svojich preferencií.
Nie je jedinou šancou, aby HZDS ustúpilo aj v tomto prípade?
HZDS bude opäť tým najväčším obetným baránkom. Bude naďalej neústupčivejšie v otázke zachovania pozície ministra Jureňu. Netreba zabúdať, že je nielen ministrom, ale aj podpredsedom ĽS-HZDS a jednou z tvárí, ktorá by mohla byť profilujúcou tvárou do ďalších parlamentných volieb. Keby padol, nemohol by sa ňou stať. Pozícia Jureňu je takto dvojnásobne posilnená a zároveň komplikovaná.
Je to také vážne, aby došlo k rozpadu vládnej koalície?
Nedomnievam sa, lebo tu stále ide len o jednu-dve osoby, prípadne jeden fond. Žiadnemu zo subjektov by tento rozpad neprospel. Smeru-SD by sa rozplynula šanca na prijatie eura z politických dôvodov. Na ĽS-HZDS by zostal tieň podozrenia, že je strana, ktorá má najväčšie problémy s čistotou fair-play v politike. SNS sa nijako výrazne preferencie nehýbu. Z dlhodobého hľadiska by nikto nevyhral.
Smer však nemá čo stratiť. Pri súčasným preferenciách by mu stačilo vládnuť len s jedným partnerom.
To áno, ale len z krátkodobého hľadiska. Ale nesplnili by sme záväzok vstupu Slovenska do eurozóny do roku 2009, čo nikto nevie, ako by sa mohlo odraziť na preferenciách Smeru. Každopádne však nie príliš výrazne, lebo by to padlo hlavne na ĽS-HZDS, že to kvôli nim sme sa nedostali do eurozóny. Z tohto pohľadu by Smer-SD mohol relatívne získať, ale utrpela by ich medzinárodná prestíž. Pre prijatie eura je totiž dôležité nielen splnenie ekonomických parametrov, ale aj dodržanie politických konzekvencií.