Predstavitelia vlády to odmietajú a hovoria, že ide len o nutné zmeny. Niekoľkokrát vyhlásili, že menšinám ponechajú status quo. Aká je skutočnosť a na čo všetko má dnes maďarská menšina nárok?
Útok na univerzitu
Avizovaný je zatiaľ "pád" univerzity Jánosa Seleyho v Komárne na odbornú vysokú školu. Novela vysokoškolského zákona, ktorú pripravilo ministerstvo školstva vedené nominantom SNS Jánom Mikolajom, totiž rozdeľuje súčasné univerzity na tri typy. Minister predbežne vyhlásil, že k univerzitám, ktoré by mohli mať nižšie zaradenie, môže okrem ružomberskej Katolíckej univerzity patriť aj komárňanská univerzita. Znamenalo by to, že študenti na týchto školách by najviac získali bakalársky stupeň, pre školu by tiež šlo menej peňazí zo štátneho rozpočtu. Oficiálny zoznam, ktorých škôl sa budú zmeny týkať, však zatiaľ zverejnený nie je.
Okrem možnosti vysokoškolského štúdia môžu obyvatelia s maďarskou národnosťou posielať svoje deti do základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Máme v súčasnosti 244 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 31 takýchto stredných škôl.
Cedule ešte nepadli
Isté korekcie v zozname obcí, ktoré majú možnosť používať dvojjazyčné názvy, v poslednom období presadzujú národniari. Opierajú sa o fakt, že minulá vláda na to pozabudla, keď sa mal zoznam upraviť podľa posledných údajov získaných po sčítaní obyvateľstva v roku 2001. Obce, kde už nie je dvadsať percent obyvateľov inej národnosti, nárok na dvojjazyčné tabule strácajú. Ministerstvo kultúry v súčasnosti pracuje na zozname obcí, ktorých by sa zmena mala týkať. V súčasnosti máme 512 obcí s maďarskou menšinou nad 20 percent - 14 z nich by po novom malo o nárok prísť.
Peniaze na kultúru
Pomerne veľké spory a aj ohlas v europarlamente sprevádzalo financovanie kultúry národnostných menšín. Po nástupe vlády Roberta Fica sa objavili informácie, že menšinám pôjde o polovicu nižší rozpočet ako rok predtým. "Nadhodnotenú" sumu - 160 miliónov korún - však mala menšinová kultúra len vo volebnom roku 2006. Roky predtým to bývalo 80 miliónov korún a na tú istú sumu nabehla aj súčasná vláda. Na rok 2008 by sa pritom malo rátať s 15 miliónmi navyše.
Negatívne reakcie malo aj plánované obmedzenie vysielania Rádia Patria. Vedenie Slovenského rozhlasu chcelo pre nedostatok financií presunúť jeho vysielanie zo stredných vĺn na veľmi krátke vlny. Keď kabinet odklepol dotáciu 45,4 milióna pre rozhlas, vedenie vyhlásilo, že rušenie už nie je aktuálne.
Csáky ešte nevyhral, tvrdia analytici
V čase, keď sa slovensko-maďarské vzťahy dostali na bod mrazu, opozičnej SMK klesajú percentá. Podľa októbrového prieskumu ÚVVM by strane dalo hlas len zhruba 7 percent voličov. Analytici vidia za tým príliš radikálne postoje Pála Csákyho v celom susedskom spore. "Strana sa zaoberá len tým, ako na koho zaútočiť a neplní zámery občanov, ktorí od nej chcú, aby im pomohla k určitému spôsobu života," vysvetľuje politológ Rastislav Tóth.
Aj podľa politológa Petra Horvátha nie je aktivizácia SMK v spore medzi Slovenskom a Maďarskom priestorom na získavanie politických bodov. "Môže to zomknúť maďarskú menšinu v presvedčení, že majú voliť práve SMK, ale určite to nie je téma, na ktorej by strana mala získať nejaké ďalšie percentá."
SMK nepomáhajú ani vlastné vnútorné spory. Najnovšie sa v médiách dostali do slovnej prestrelky Pál Csáky a exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Rozdiel mezi nami? Vy máte vo vláde extrémistov
Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh:
Ako v súčasnosti hodnotíte slovensko-maďarské vzťahy?
– V poslednej dobe pozorujem dvojitú tendenciu. Vzťahy na politickej úrovni sa znehodnocujú, ba až zhoršujú. Naopak, v každodennom živote medzi občanmi, ktorí žijú na Maďarsko-slovenskom pohraničí, sú vzťahy excelentné a intenzívne. Ľudia sa navzájom navštevujú, vytvára sa množstvo ekonomických a kultúrnych nadväzností, možno dokonca hovoriť o vzájomných putách.
Kde je hlavná príčina zhoršenia vzťahov na politickej úrovni?
– Vinu bezpochyby nesú politici. Samozrejme, obe krajiny majú vlastných extrémistov, ktorých treba dostatočne odmietnuť. Je medzi nami ale podstatný rozdiel: v Maďarsku nie sú ani len členmi parlamentu, kým na Slovensku sú súčasťou vlády. Podľa nášho názoru, tento fakt výrazne ovplyvnil donedávna normálne fungujúcu vládu ale aj parlament.
Maďari na Slovensku
Maďari sú na Slovensku najväčšia národnostná menšina. Ich podiel na celkovej populácii sa pohybuje okolo desať percent. Bývajú v južnej časti krajiny, pozdĺž hraníc s Maďarskom a tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda. V Nitrianskom a Trnavskom kraji tvoria Maďari približne štvrtinu populácie. Každý desiaty človek sa hlási k maďarskej národnosti v Banskobystrickom a Košickom kraji. Porovnanie populácie ľudí s maďarskou národnosťou na Slovenku podľa posledných sčítaní obyvateľstva (1991 a 2001) však naznačuje, že ich počet u nás mierne klesá. Za desať rokov „zmizlo“ zo štatistík viac než 46-tisíc ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti. V roku 2001 ich bolo 520 528.
Anketa s poslancami SMK: Je správne, že Európsky parlament rieši slovensko-maďarské vzťahy?
Je správne, že Európsky parlament rieši slovensko-maďarské vzťahy?
Gyula Bárdos:
Nie je to nelegitímne, neštandardné, ale bol by som, samozrejme, veľmi rád, keby sa to mohlo riešiť u nás na Slovensku. Preto by bolo lepšie aj keby súčasná vládna garnitúra mala lepšie vzťahy s predstaviteľmi menšín aj maďarskej menšiny. Som presvedčený, že účasť SNS vo vláde je príčinou týchto vzťahov.
József Berényi:
K tomu sa dá vyjadriť, až keď výbor dospeje v nejakému rozhodnutiu. Záleží, aký bude výsledok na výbore europarlamentu. Pýtam sa však ešte predtým: Dalo sa to vyriešiť len na Slovensku?