Protipovodňové múriky na brehu Dunaja budú od roku 2010 chrániť Bratislavu pred takzvanou tisícročnou vodou. V bratislavskom úseku Dunaja sa ňou považuje prietok 13 500 kubických metrov za sekundu. Koncom minulého týždňa, keď tu Dunaj kulminoval, bola u nás prívalová vlna, ktorá prišla z Rakúska a Nemecka, osem- až deväťtisíc kubíkov vody za sekundu. Väčšie záplavy nehrozili. Hladina Dunaja už klesá.
Práce naštartovala povodeň
Vybudovanie protipovodňovej ochrany Bratislavy naštartovala povodeň v roku 2002. Vtedy chýbalo len niekoľko centimetrov a hrozilo, že stará časť bude pod vodou. Na pravom – petržalskom nábreží sú už protipovodňové múriky dokončené a chránia tamojšie 130-tisícové sídlisko. V súčasnosti spoločnosť Váhostav už stavia takéto „opevnenie“ aj na ľavom brehu v centre mesta. Tento protipovodňový projekt financuje z väčšej časti Európska únia.
„Oproti roku 2002, keď Dunajom tiekla 50-ročná voda a pri Devíne mala hladina výšku 941 centimetrov, to bolo teraz o 130 centimetrov menej ako vtedy,“ informoval Ján Munkáči zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ak by však Dunaj naďalej stúpal a hrozilo by zaplavenie mesta, stavbári by vode postavili do cesty na nábreží provizórnu štrkovú hrádzu.
Pod Bratislavou katastrofa?
Bratislava bude síce pred tisícročnou vodou chránená, ale takáto prívalová vlna môže narobiť veľké škody v okolí vodného diela Gabčíkovo. Hlavne však na priľahlom maďarskom území. Hrádze na jeho brehoch by podľa našich vodohospodárov nápor vody nevydržali. Príčinou je aj zarastajúce pôvodné koryto Dunaja, ktorého prietočnosť sa po presmerovaní rieky v roku 1992 do prívodného kanála z Čunova do Gabčíkova stále znižuje. „Staré koryto Dunaja by spolu s prívodným kanálom tisícročnú vodu nezvládlo. Bola by to katastrofa,“ tvrdí technický námestník Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave Peter Minárik. Už v roku 2002, keď Dunajom tiekla 50-ročná voda, teda asi 10 370 kubíkov za sekundu, mali s ňou Maďari problémy. Hladina rieky sa vtedy takmer preliala cez tamojšie hrádze.
Nezáujem o koryto
Pri sto- a tisícročnej vode by bola hladina podstatne vyššia. Pri takomto prietoku by sa totiž musela odstaviť aj vodná elektráreň v Gabčíkove, aby sa nepoškodila. Voda by cez Gabčíkovo pretekala podľa Minárika iba plavebnými komorami. Aj to možno iba cez jednu, lebo z dvojice komôr býva často v prevádzke iba jediná. Voda by sa tak musela presmerovať v Čunove do starého koryta, ktoré však kvôli zarasteniu nemá dostatočnú kapacitu. „O staré koryto Dunaja sa nikto nestará,“ potvrdzuje starosta obce Dobrohošť Jozef Boráros. Pôvodné koryto Dunaja by podľa Munkáčiho malo spoločne udržiavať Slovensko aj Maďarsko. Ide totiž o spoločný úsek rieky. „Už niekoľko rokov investuje Slovensko do jeho údržby viac ako Maďarsko,“ upozornil Munkáči. Vladimír Turanský
++++++++++++++++
Najväčšie namerané prietoky Dunaja v Bratislave (v m3 za sekundu)
19. september 1899 10 870
15. júl 1954 10 401
16. august 2002 10 370
4. august 1897 10 040
15. júna 1965 9 170 (pretrhla sa hrádza v Patinciach, zaplavený bol Žitný ostrov)
na porovnanie: 19. jún 2009 cca 8 500
Zdroj: HN
+++++++++++++++
Prietoky vody na našom úseku Dunaja (v kubických metroch za sekundu)
Bežný prietok pri Bratislave 2 000
zvýšené prietoky vyskytujúce sa v priemere raz za určitý počet rokov:
päťročná voda 7 000
desaťročná 8 000
dvadsaťročná 8 900
päťdesiatročná 10 100
storočná 11 000
tisícročná 13 500
Zdroj: Slovenský vodohospodársky podnik