O politických subjektoch ako Progresívne Slovensko, Spolu, Sloboda a Solidarita či Za ľudí sa zvykne ľudovo hovoriť ako o mestských stranách. Platí vôbec takáto charakteristika?
Posledné parlamentné voľby nám priniesli niekoľko zaujímavých momentov. Jedným z nich je, že sa začala stierať hranica medzi tým, čo by sme mohli tradične chápať pod pojmom politické preferencie mestského voliča a voľba typická skôr pre vidiecku časť obyvateľstva.

Čo spôsobilo túto zmenu?
Tu sa musíme pozrieť trochu do histórie. Pred minuloročnými parlamentnými voľbami, na jeseň 2019 sa diskutovalo medzi stranami PS/Spolu, SaS a Za ľudí o vytvorení bloku zmeny. Išlo o strany, ktoré ste v prvej otázke označili za mestské. Uvažovalo sa však aj o zapojení strany KDH, ktorú by sme asi nenazvali mestskou stranou.

Takže cieľom tohto bloku nebolo osloviť podobného voliča?
Myslím si, že v prvom rade nešlo ani tak o získanie podobného voliča. Skôr išlo o vytvorenie jedného veľkého silného subjektu, akéhosi protipólu k strane Smer. My...