Takmer 600-tisíc podpisov pod referendum o predčasných voľbách dorazilo v predchádzajúcich dňoch do Prezidentského paláca. Na ťahu je tak Zuzana Čaputová, v rukách ktorej leží osud plánovaného plebiscitu.

V hre je viacero scenárov. Jedným z nich je aj ten, že sa hlava štátu obráti na Ústavný súd, aby rozhodol o právoplatnosti skrátenia funkčného obdobia Národnej rady.

HN pri tejto príležitosti oslovili viacerých odborníkov z oblasti ústavného práva. Tí vyjadrili svoj názor na možné kroky prezidentky po prijatí petičných hárkov a ďalší vývoj vo veci všeľudového hlasovania.

Marián Giba, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Môj názor je, že hlava štátu by mala požiadať o posúdenie Ústavný súd. Stojí za pripomenutie, že možnosť preventívnej súdnej kontroly predmetu referenda bola do Ústavy zavedená v roku 2001 práve pre pochybnosti, ktoré vyvolalo prvé referendum o predčasných voľbách z roku 2000.

Ak sa už v roku 2004 táto možnosť nevyužila, dnešnú príležitosť by v záujme budúcnosti bolo škoda premárniť. Pokiaľ ide o otázku ústavnosti, samozrejme, nedá sa predbiehať ani predvídať, ako rozhodne Ústavný súd. Môj dlhodobý názor, prvýkrát publikovaný v roku 2008, je však taký, že toto referendum odporuje Ústave a silných argumentov proti nemu je veľa, a to aj z porovnávacieho hľadiska.

V Európe sú len dva štáty, ktoré takéto referendum majú, Lotyšsko a Lichtenštajnsko, pričom v oboch prípadoch tento mechanizmus majú výslovne upravený v ústavnom texte. Maďarský ústavný súd v 90. rokoch povedal, že takéto referendum by bolo protiústavné.

R...