Prístup Amnesty International (AI), ktorá dnes zverejnila správu o tom, že na Slovensku dochádza k segregácii vo vzdelávaní Rómov, je podľa sociológa Pavla Haulíka skôr zahmlievaním tejto problematiky, než poukazovaním na reálne problémy.
Konštatoval, že AI inštitút vzdelávania vytrháva z celého komplexu. "Segregácia v školstve je čiastkový produkt a sám o sebe sa vyriešiť nedá. Problémom je celkové postavenie Rómov v spoločnosti a všetko ostatné, čo sa zviditeľňuje, je skôr povrchovou stránkou veci," vysvetlil pre TASR.
Haulík si myslí, že rómska otázka je jedna z najvážnejších, ktoré slovenská spoločnosť má. "Nevie ju riešiť, ale zatiaľ som nenašiel nikde v Európe návod, ako by sa dala rýchlo a ku všeobecnej spokojnosti rozlúsknuť. Skôr sa hľadajú jednoduché, čiastkové kroky, ktoré môžu chvíľu fungovať, ale podstatu neriešia," tvrdí. Podľa neho Rómovia si tiež musia uvedomiť, že za svoje postavenie sú si zodpovední aj sami, no väčšinová spoločnosť sa tiež nemôže tváriť, že je to len záležitosť Rómov.
Opačný názor na správu AI má viceprezident pre národnostné menšiny a ľudské práva spoločnosti Osobnosti Slovenska Tibor Loran. Ten na margo dnešného vyhlásenia AI, že v SR je neprimerane veľký počet rómskych detí bezdôvodne umiestňovaných do špeciálnych škôl (ŠS) uviedol, že od roku 1989 neprišlo na Slovensku k zlepšeniu v oblasti vzdelávania, situácia sa zhoršila, pretože mentálne zdraví jedinci navštevujú neštandardne špeciálne školy.
Podľa Lorana je správa AI pravdivá a voči jej tvrdeniam sa nedá namietať. Pokračoval, že po roku 1989 vzrástol na Slovensku počet špeciálnych základných škôl, a to zo 48 na 67 v roku 2006. "V 95 percentách tieto ŠS pre mentálne retardované deti reálne navštevujú rómske deti, pochádzajúce najmä z osád a mestských get," konštatoval Loran.
Podobný názor má aj Ladislav Richter z Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít. Ten pre TASR uviedol, že problémy so segregáciou rómskych detí sú hlavne na východnom Slovensku a tiež na južnom. Na druhej strane však krok ministerstva školstva, ktoré vytvorilo podmienky na otvorenie špeciálnych integrovaných tried na základných školách, považuje za veľmi dobrý. Čo sa týka špeciálnych základných škôl, tu ide podľa Richtera hlavne o biznis. "Na jedného žiaka špeciálnej triedy ide jeden a pol násobok normatívu ako v štandardnej škole," dodal.