Deväť krajín, ktoré sa stali novými členmi Schengenu sa počas uplynulých dvoch rokov podrobovalo hodnoteniu úrovne pripravenosti, pričom museli prispôsobiť svoju infraštruktúru a napojiť sa na databázu. Tá obsahuje informácie o hľadaných, nezvestných a nežiaducich osobách, ako aj o ukradnutých vozidlách, či zbraniach. Z pôvodných 15 členov EÚ nie je súčasťou Schengenu Veľká Británia a Írsko. Z nových členov, ktoré do únie vstupovali spolu so Slovenskom pred bránami Schengenu ostal Cyprus, ktorý požiadal o ročný odklad kvôli problémom na hranici s tureckou časťou ostrova.
Minister vnútra Robert Kaliňák včera uviedol, že „na jeseň roku 2006 obdržalo Slovensko veľmi negatívne hodnotiacu správu zo strany Európskej komisie, ktorá sa týkala pripravenosti Slovenska na vstup do Schengenského priestoru. V priebehu roka sa však podarilo obrátiť situáciu v náš prospech tak, že sa v EÚ o nás hovorí ako o jednej z najlepšie pripravených krajín na vstup.“ Keďže naším vstupom do Schengenu sa Slovensko stane „bránou“ do východnej Európy, vznikajú obavy, či nebudeme terčom migrantom.
Ministerstvo vnútra sa však ilegálnych migrantov nebojí a tvrdí, že Slovensko je dostatočne pripravené. Sprísni sa však kontrola na hranici s Ukrajinou. Prístupovú zmluvu k schnegenskému dohovoru podpísalo Slovensko ešte v roku 2003. So vsupom do Schengenu súvisí aj zriadenie Schengenského informačného systému. Ten slúži na spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi, čo by malo uľahčiť napríklad pátranie po hľadanej osobe.
Čo prinesie Schengen:
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR |

