Kampaň za zrušenie 140-korunovej mesačnej platby na vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu včera spustili občianski aktivisti na čele s ekonómom a podnikateľom Richardom Sulíkom. Autori kampane chcú vyzbierať 350-tisíc podpisov a následne požiadať prezidenta o vyhlásenie referenda s otázkou -- Súhlasíte s tým, aby parlament zrušil povinnosť platiť koncesionárske poplatky? "Cieľom našej kampane nie je zrušiť STV ani Slovenský rozhlas, uznávame oprávnenosť verejnoprávnych médií," vysvetľuje Sulík. Iniciatíva prichádza krátko pred rokovaním parlamentu o tzv. zástrčkovom zákone, podľa ktorého majú platiť koncesie všetci odoberatelia elektrickej energie a firmy s tromi a viac pracovníkmi. Pripravovaný aj súčasný systém financovania však považujú aktivisti za nevhodný a zastaraný. "Koncesionárske poplatky sú nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne," dodáva Peter Pažitný z petičného výboru.
Maďarič je proti
Minister kultúry Marek Maďarič oponuje -- koncesie sú podľa neho štandardné vo väčšine krajín Európskej únie. "Táto aktivita je vrcholne populistická, nezodpovedná a s politickým podtextom, pretože za ňou stoja veľmi vysokí predstavitelia ministerstiev bývalej vládnej koalície." Richard Sulík totiž v minulosti pôsobil ako poradca ministrov financií Jána Počiatka (Smer-SD) a Ivana Mikloša (SDKÚ-DS). Peter Pažitný je spoluautorom zdravotníckej reformy exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. "Problematika financovania verejnoprávnych médií je otvorená v celej Európe a preto petičnú akciu za Referendum 2008 chápeme ako námet do diskusie na túto tému," uviedol pre HN dočasný šéf STV Jozef Mračna. Pripomína, že podobná iniciatíva bola zamietnutá už v roku 2002.
Koncesie zo zástrčky
Zhruba 1,3 milióna domácností dnes platí každý mesiac sto korún za STV a 40 korún za rozhlas. Asi tretina domácností koncesionárske poplatky neplatí, hoci táto povinnosť vyplýva všetkým vlastníkom televíznych a rozhlasových prijímačov. Iniciátori kampane súčasnému aj navrhovanému systému vyberania poplatkov vyčítajú, že občan musí platiť za službu, ktorú nechce alebo nepoužíva. Problematické sú podľa nich aj komplikácie a vysoké náklady súvisiace s výberom koncesií, či negatívny dosah pripravovaného zákona na zamestnávateľov. "Považujem za absurdné, ak chce štát nútiť malé a stredné firmy platiť ročne tristo korún a viac za zamestnanca, keď v súkromných firmách sa STV v pracovnej dobe určite nepozerá," vysvetľuje Sulík.
Kampaň je financovaná z darov firiem a súkromných osôb, rozpočet predstavuje jeden milión korún.

Výnos z koncesionárskych poplatkov v STV:
2004 -- 1,429 mld. Sk
2005 -- 1,423 mld. Sk
2006 -- 1,520 mld. Sk
2007 -- 1,530 mld. Sk
2008 -- 1,718 mld. Sk*
*plánovaný rozpočet na rok 2008 v prípade prijatia nového zákona