Bol pri zrode jednej z najsilnejších politických strán. Z parlamentu si ho mnohí pamätajú vďaka množstvu faktických poznámok počas rozpráv v pléne. Pustil sa do obhajoby bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu, čo mu prinieslo priateľstvo s ním. Verejnosť na seba upozornil v novembri 2005 nehodou v Modre, keď mu namerali aj promile alkoholu v krvi, no "kožu" mu zachránila poslanecká imunita. Ján Cuper tvrdí, že z politiky nemal problém odchádzať a ani do nej prichádzať.
Viac času na rodinu
"Som rád, že v tej politike nie som, mám viac času na rodinu," hovorí Ján Cuper. Tvrdí, že je šťastný a má dosť aktivít aj teraz, no menej verejne viditeľných. "´Svoj´ poslanecký plat si viem zarobiť aj teraz." Väčšinu času mu zaberú povinnosti na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zabrať mu dajú aj advokátske povinnosti. "Stále sa na mňa obracajú ľudia so svojimi problémami, aby som ich vyriešil ako poslanec," hovorí so smiechom Cuper. Dobré meno mu zrejme urobila aj obhajoba Ivana Lexu, ktorý bol oslobodený takmer spod všetkých obžalôb. "Mal som aj ponuky od ľudí z väzenia, ktorí sú verejnosti známi, no odmietol som ich." Mená však prezradiť nechcel.
Nemám čas nudiť sa
Pocit nudy nepozná a neskôr povie, že okrajovo sa vysokej politiky dotkol. "Po voľbách som bol oslovený pánom Mečiarom. Zúčastnil som sa stretnutia, na ktorom sa robil vládny program a odvtedy, čo sa týka hnutia alebo politiky, som nič nerobil."
Nevyhneme sa ani tomu, keď ho jeho "rodná" strana nezaradila na kandidátku do parlamentu v roku 2006. Neskrýva, že ho to mrzelo.
"Predsa som bol jedným z tých zakladajúcich členov. Ale je pravda aj to, že vtedy bola tá strana o niečom inom, mali sme také vznešenejšie ciele, takže bolo vidieť také hmatateľnejšie výsledky ako teraz v tom parlamente, kde je bohapustý lobizmus a kde sa neustále každý snaží zviditeľniť. Mnohí sa správajú ako politici v banánovej republike (smiech)."
Ja a Mečiar
Nepopiera, že sa s ľuďmi z veľkej politiky dodnes stretáva, no s Vladimírom Mečiarom to bolo už dávnejšie. "Myslím si, že pán Mečiar môže mať ku mne iba korektný vzťah a ja takisto voči nemu. Veci, ktoré medzi nami boli, sme si vyjasnili písomnou formou (smiech)." Za najbližšieho priateľa označil svojho mandanta Ivana Lexu. "Vždy si máme čo povedať, je to taká obojstranná náklonnosť." Jedným z dôvodov, prečo zobral jeho obhajobu, bola zvedavosť a túžba zistiť podstatu veci. Stojí si za tým, že to bola spravodajská hra, rovnako aj kauza Hedviga Malinová. "O tom, že na Hedvigu nikto nezaútočil, som presvedčený tak, ako zajtra ráno vyjde slnko."
Zaspomínal si aj na zavraždeného Jána Duckého. "Sedel vedľa mňa v parlamente, boli sme blízki priatelia." Podľa neho je to už veľmi dlhý časový odstup a nepodarí sa nikoho z tejto vraždy usvedčiť. Netrúfol si povedať, či to spáchal obžalovaný Oleg K. (pôvodne Oleg T.).
Spomienky kolegov
"Nemám dôvod na neho spomínať v zlom. Je to vysoko inteligentný pán so zvláštnym svojským prejavom a mal som s ním kamarátske vzťahy, ktoré, myslím si, aj ostali," povedal o ňom podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. Nie veľmi v dobrom si na neho spomína ústredná tajomníčka strany Zdenka Kramplová, a to hlavne kvôli roku 2006. "Hlavne pokiaľ išlo o stranícke úlohy a pôsobenie. Nikdy sme nemali nejaký blízky vzťah." Uznávala ho však, keď v parlamente vedel v rozhodujúcich okamihoch vystúpiť a zaujať.