Brusno
V srdci stredného Slovenska, v údolí Slovenského Rudohoria na úpätí severných svahov Vepra a v ústí doliny Peklo, ležia obklopené zamatovou vôňou ihličnatých lesov Kúpele Brusno.
Prvýkrát sú pramene písomne doložené v roku 1818 vo farskej kronike v Medzibrode. Až do roku 1834, keď sa začala stavba prvého kúpeľného domu, dokončeného v roku 1837, sa v dokumentoch neuvádza kúpeľné využitie prameňov. Pramene boli pravdepodobne využívané drevorubačmi, baníkmi, uhliarmi už dávno pred týmto rokom. Popri nich chodili dolinou Brusnianky denne do práce.
Prvá sezóna v kúpeľoch sa začala v roku 1838 a trvala až do roku 1859, keď kúpeľný dom zhorel. Bol obnovený v roku 1861 s pôdorysom v tvare písmena U - dnešný pavilón Vepor. Obdobie prvej Československej republiky bolo pre brusnianske kúpele obdobím rozkvetu. Na ubytovanie v kúpeľoch v tom čase slúžili tri jednoposchodové hotely - Ďumbier, Vepor, Paula - so 150 izbami. Hotely boli vybavené elektrinou a vodovodom.
Minerálne vody v týchto kúpeľoch sú liečivé, vhodné na indikácie niektorých tráviacich chorôb, najmä obličiek, pečene, žalúdočných a črevných porúch. Okrem tráviacich ťažkostí sa v Brusne môžu liečiť aj srdcovo-cievne choroby a choroby pohybového ústrojenstva.
Číž
Prírodné jódové kúpele Číž majú viac ako storočnú históriu. Liečivými účinkami vody a balneologickou hodnotou prírodných prameňov sa čížsky prameň zaraďuje medzi najvzácnejšie v Európe. Je najbohatší na soli, jód a bróm, ktoré sa v minerálnych vodách nachádzajú zriedkavo.
Jódové kúpele Číž sú vizitkou Gemera. Ležia na strednom Slovensku pri maďarských hraniciach na juhu okresu Rimavská Sobota v nadmorskej výške 174 m.
O tom, že čížska liečivá voda patrí medzi ojedinelé svetové unikáty, svedčia aj viaceré medzinárodné certifikáty a uznania. Z nich najvzácnejší je certifikát z výstavy v Bruseli v roku 1879 a strieborná medaila z roku 1904 zo svetovej výstavy v St. Luis v USA.
Kúpele sú zamerané na liečbu dospelých a detí pri neurologických ochoreniach, ochoreniach pohybového aparátu, chorôb ciev a stavoch po ich operáciách. Čížska liečivá voda má priaznivé účinky i pri liečbe sklerózy multiplex.
Nížinný charakter okolia kúpeľov pôsobí relaxačne a klimatické pomery sú vhodné aj pre helioterapiu.
Dudince
Dudince sa nachádzajú v južnej časti stredného Slovenska, v okrese Krupina. Jedným z najvzácnejších pokladov tohto mesta je liečivá dudinská minerálna voda, ktorá poskytuje oddych pre naše kĺby, srdce a nové civilizačné choroby.
Liečba dudinskou minerálnou vodou je založená na chemických účinkoch. Ojedinelou v celosvetovom meradle ju robí súčasný výskyt takmer 1 600 mg oxidu uhličitého a necelých 6 mg sírovodíka v jednom litri. Toto vzácne zloženie jej umožňuje liečiť ochorenia pohybového aparátu, srdcovo-cievneho systému, nervového systému či profesionálneho preťaženia nielen pre jednotlivo sa vyskytujúce diagnózy, ale aj ich kombináciu.
Kováčová
Termálna voda a jej liečebné využitie vstúpili do dejín Kováčovej koncom 19. storočia. Vznik kúpeľov v obci je v priamom spojení s továrňou na výrobu plechu a železa Union vo Zvolene.
Firma potrebovala pri spracovaní železnej rudy a valcovaní plechu veľa uhlia, a preto začala uskutočňovať prieskumné vrty v blízkom okolí. Pri jednom z vrtov v roku 1898 a hlbokom 405 metrov, narazili prieskumníci na horúci prameň s teplotou vody 45 °C.
Po objavení teplého prameňa sa do malého termálneho jazierka chodievali kúpať miestni obyvatelia a ľudia z blízkeho okolia. Na to, aby kúpele Kováčová dosiahli úroveň iných slovenských kúpeľov, potrebovali rozsiahle investície.
O ďalších perspektívach kúpeľného miesta, a teda aj rozvoja obce, rozhodol až výsledok rozsiahleho hydrogeologického prieskumu, počas ktorého sa v roku 1964 podarilo vo vzdialenosti asi 30 metrov na severozápad od kúpeľného domu zachytiť prameň K1 z hĺbky 502 m, horúci 48,5 °C, s výdatnosťou 50 l/s. Tento zhavaroval v roku 1982. V roku 1983 bol vybudovaný terajší zdroj - vrt K2, ktorým sa v hĺbke 536 m zachytila minerálna voda s rovnakou teplotou i zložením.
V kúpeľoch sa liečia choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, choroby obličiek a močových ciest a ženské choroby.
Sklené Teplice
Liečebné termálne kúpele Sklené Teplice ležia na úpätí Štiavnických vrchov v idylickej doline, zo všetkých strán obklopené bohatými ihličnatými a listnatými lesmi. Čarokrásne údolie leží medzi Hliníkom nad Hronom a obcou Podhorie pri Banskej Štiavnici.
Kúpele sú v nadmorskej výške 400 m.
V súčasnosti v Sklených Tepliciach vyviera 14 prameňov. Využívajú sa aj umelé hĺbkové vrty a studne až do hĺbky 1 600 m. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma. Chemickým zložením patria k prírodným slabo mineralizovaným, síranovým, vápenato-horčíkovým, horúcim, hypotonickým vodám. Fyzikálno-chemické vlastnosti termálnych vôd predurčili kúpele v Sklených Tepliciach na liečbu pacientov s chorobami pohybového aparátu a nervového ústrojenstva.
Sliač
Kúpele Sliač sú zamerané na liečbu tzv. civilizačných chorôb, predovšetkým chronických porúch obehového ústrojenstva. Liečia sa tu pacienti s vysokým krvným tlakom, artériosklerózou, stavy po reumatickom zápale srdcového svalu a chlopní, po operácii srdca a ciev. Veľmi uspokojivé výsledky sa dosahujú pri liečbe ischemickej choroby srdca, angíny pectoris, pri chorobách tepien, dolných končatín a pri liečbe pacientov po infarkte myokardu.
Sliač má dlhodobú aj krátkodobú tradíciu v liečbe gynekologických ochorení. V 19. storočí a na začiatku 20. storočia až do konca 2. svetovej vojny bola táto diagnóza jednou z podstatných. Na túto minulosť kúpele teraz nadviazali znovu takmer po 60 rokoch a rozšírili svoju indikáciu srdcovo-cievnych ochorení aj o ženské ochorenia.
Prirodzeným predpokladom úspešnej liečby na Sliači sú prírodné liečivé zdroje, pričom Kúpeľný prameň je terapeuticky najdôležitejší a najvýdatnejší. Zostávajúce 4 pramene sú menej výdatné a využívajú sa na bežné pitie. Vo svete existujú už len 3 ďalšie miesta s podobným zložením liečivej minerálnej vody (Argentína, Austrália a Španielsko).