Uvádza to návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý hovorí o školení budúcich i profesionálnych vodičov. "Dokladom o absolvovaní kurzu prvej pomoci sa preukáže autoškole žiadateľ o vydanie vodičského oprávnenia, bez neho sa nemôže o vodičský preukaz uchádzať," pre HN to potvrdila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková. Tento doklad však postupne budú potrebovať všetci občania. Predseda Združenia autoškôl SR Andrej Buday však upozorňuje: "Dvadsať rokov sa prvá pomoc neučila a teraz chcú kurzy pre každého. Je to správna vec, ale malo by sa k tomu pristupovať citlivo, lebo občania si kurzy budú musieť platiť sami."
Etika a právo, anatómia a fyziológia človeka, to všetko budú budúci absolventi kurzov prvej pomoci musieť ovládať. Svoje schopnosti a zručnosti si odskúšajú na praktických hodinách i na teoretických prednáškach. Po ôsmich hodinách prvej pomoci čaká na každého teoreticko-praktická skúška. Koľko budú jednotlivé kurzy stáť, ešte určené nie je. Isté však je, že kurzy budú poskytovať školy, ktorým ministerstvo zdravotníctva udelí akreditáciu. "Budú musieť spĺňať podmienky a zásady akreditácie. Pôjde napríklad o autoškoly, stredné zdravotné školy, zdravotnícke zariadenia," vysvetľuje Balázsiková.
Cenová vojna?
Keďže doklad bude v prvom rade potrebný pri žiadaní o vodičské oprávnenie, autoškoly sú znepokojené. Obávajú sa, že z kurzov prvej pomoci si súkromné firmy urobia biznis. Keďže kurzy sú povinné a platené, záujem o ich vykonávanie bude pravdepodobne veľký. "V momente, keď sa takáto možnosť naskytne, o vykonávanie kurzov prvej pomoci sa budú biť autoškoly, zdravotné školy i záchranári. Bude ich veľa a dôjde k cenovej vojne, čo pôjde na úkor kvality," predvída Buday. Rovnaký názor má aj prezident Ústredného automoklubu Juraj Smrečan. "Kurzy prvej pomoci by sa nemali stať predmetom kšeftu súkromných subjektov. Som za školenie, ale výlučne v osnovách autoškôl, kde je komplexná príprava vodiča." Ak by kurzy chceli poskytovať autoškoly, museli by si otvoriť novú živnosť, zamestnať inštruktorov s vyšším odborným alebo vysokoškolským vzdelaním zdravotníckeho zamerania, a rovnako mať vhodné priestory i techniku. Splnenie kritérií na získanie akreditácie je teda jednoduchšie pre zdravotnícke zariadenia.
Alarmujúce štatistiky
To, že Slováci sú v poskytovaní prvej pomoci slabí, dokazujú aj štatistiky Slovenského Červeného kríža. Iba niečo menej ako polovica vodičov vedela v roku 2006 poskytnúť prvú pomoc správne. Ostatní ju buď nevedeli, alebo dokonca odmietli poskytnúť. Medzi nich patria aj šoféri, ktorí z miesta nehody utečú. Pritom je neposkytnutie prvej pomoci trestným činom. "Ten, kto neposkytne prvú pomoc osobe, ktorá ju potrebuje, dopustí sa trestného činu a hrozí mu odňatie slobody až na tri roky," vysvetľuje zástupca hovorcu Policajného prezídia Viktor Plezel. Ani hrozba väzenia však neprinúti občanov urobiť si kurz prvej pomoci. "Moja autoškola organizuje aj kurz prvej pomoci pre každého. Nikto však nemá pocit, že by sa mal vyškoliť a zaplatiť okolo stopäťdesiat korún teraz, keď to nie je povinné," hovorí Buday.

Vodiči a prvá pomoc (rok 2006, v %)
Správne poskytnutá prvá pomoc 42
Nesprávne poskytnutá prvá pomoc 36,4
Odmietli poskytnúť prvú pomoc 18,4
Zdroj: Slovenský Červený kríž