"Peniaze na prevádzku budú chýbať zhruba štvrtine zariadení - do konca roka budú musieť siahnuť na platy pedagógov alebo sa zadlžiť," odhaduje predseda Združenia neštátnych škôl Slovenska Gabriel Rovňák. Stovky zariadení po celom Slovensku navštevuje takmer 60-tisíc detí, ktoré tu trávia voľný čas, či už hrou alebo prípravou na budúcu kariéru v umeleckej sfére či športe. "Ak sa nevyrieši spôsob financovania, neštátne školy a zariadenia začnú postupne zanikať."
Obce bez peňazí
Peniaze na bezproblémový chod neštátnych umeleckých škôl, škôlok, jedální, centier voľného času a ďalších školských zariadení zabezpečovalo do konca minulého roka ministerstvo školstva. Rýchle presúvanie týchto zariadení zo strany miest a obcí do rúk súkromníkov a cirkví, ktoré tak začal financovať štát, eliminoval minister školstva Ján Mikolaj (SNS) - presunul ich financovanie na samosprávu. Združenie miest a obcí Slovenska a zástupcovia krajov však dokázali rezort školstva a financií presvedčiť, že na zabezpečenie novej kompetencie nemajú peniaze. Financovanie následne zabezpečila vláda v dvoch splátkach - v marci a máji tohto roku.
Z rezervy vlády postupne odišlo takmer 760 miliónov korún. Dotácie mali školám vystačiť do konca tohto roka. Nestačili. Rovňák tvrdí, že na prevádzku chýba zhruba 250 miliónov korún, ktoré by mala zabezpečiť samospráva. Obce a mestá sa bránia - všetko sa vyplatilo podľa zákona, ďalšie peniaze nemáme a niektoré obce by financovanie neštátneho zariadenia v ich katastri dostalo do krachu a nútenej správy.
Platy učiteľov v ohrození
Šéf Združenia neštátnych škôl Rovňák riadi súkromnú Základnú a umeleckú školu pre nadané a talentované deti v bratislavskej Petržalke, ktorá sa špecializuje na zborový a sólový spev. Pre školu, ktorá vznikla pred 16 rokmi, predstavuje príspevok od štátu zhruba polovicu rozpočtu - tú druhú tvoria príspevky od rodičov. "Máme asi 320 detí, školné sa pohybuje podľa odboru od 160 do 800 korún," vysvetľuje Rovňák. Škole chýba tri mesiace pred koncom roka takmer milión a pol na výplaty. "Z príspevkov rodičov to nepokryjem." Podobná situácia je podľa neho aj na cirkevných umeleckých školách, ktoré budú mať problém zaplatiť najmä odvody a mzdy pedagógov. Zriaďovatelia neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zabezpečujú financovanie z viacerých zdrojov - pripomína rezort školstva. "Jedným zo zdrojov sú dotácie z výnosu dane, o ktoré môžu zriaďovatelia požiadať obce a samosprávne kraje. Okrem toho môžu zriaďovatelia využívať vlastné zdroje, pričom môžu vyberať príspevky," oznámila hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová.
Dotácie sa budú krátiť
Mimoriadne dotácie, ktoré vláda tento rok vyčlenila na neštátne škôlky a školy, boli však len "plátaním dier", ktoré vznikli pri prechode kompetencie zo štátu na obce a kraje. Systémové riešenie mali dohodnúť rezorty financií, školstva a zástupcovia samosprávy na prelome leta a jesene - situácia je dnes rovnaká ako vlani. Oba rezorty tvrdia, že situáciu by mal finančne riešiť ten druhý. "Toto je problematika Združenia miest a obcí a ministerstva školstva," tvrdí hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Ministerstvo financií dokonca chce dotácie pre súkromné a cirkevné zariadenia krátiť - suma prideľovaná z výnosu daní na žiakov neštátnych škôl a zariadení by sa mala znížiť. S návrhom predbežne súhlasí samospráva. Ak proti nebude ani ministerstvo školstva, bude platiť od nového roka. Rovňák však tvrdí, že výsledkom bude ešte väčší počet neštátnych zariadení a umeleckých škôl s finančnými problémami. "Nový predpis ohrozí takmer polovicu zariadení."
Neštátne školské zariadenia a základné umelecké školy:
- 74 súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl
- 367 neštátnych materských škôl, jedální, voľnočasových centier a iných školských zariadení
- 55-tisíc detí, ktoré neštátne zariadenia a umelecké školy navštevujú
- v roku 2006 dal rezort školstva na ich financovanie 565 miliónov korún
- v roku 2007 vyčlenil rezort financií na ich financovanie 760 miliónov korún
Zdroj: hn, 2006