Tvrdí, že zisky dávajú poisťovne späť do zdravotníctva už aj dnes. Verí, že HZDS je akousi poistkou, ktorá zabráni modelu jedinej zdravotnej poisťovne. Eduard Kováč.

Koalícia pod tlakom hrozieb predsedu vlády a Smeru-SD Roberta Fica rozhodla, že poisťovne nebudú môcť z peňazí vybraných od poistencov vytvárať zisk. Považujete takéto rozhodnutie poslancov za slobodné?
Určite ho za slobodné nepovažujem a z niektorých ich vyjadrení to aj vyplynulo, že volili menšie zlo. Neprislúcha mi o tom špekulovať, ale niečo si o tom myslím. Ale koniec koncov odznelo to aj z úst politikov: Uprednostnili sme zachovanie koalície pred svojím presvedčením... No tak to je už podľa mňa veľká sila - lebo presvedčenie človeka je veľmi dôležité. Rovnako mi v celom procese absentovali odborné argumenty. Najdôležitejšie je, aby pacienti a poistenci boli spokojní, aby systém bežal a nebol zadlžený, aby sa platili platby zdravotníkom v lehote splatnosti. Toto sú podstatné veci! Beží systém? Beží! Kradne tu niekto peniaze? Nekradne. Dostávajú poskytovatelia peniaze v lehote splatnosti? Dostávajú! Sú v strate poisťovne? Nie sú!

Takže vidíte to rovnako - ĽS-HZDS a SNS nakoniec cúvli od obrany zisku poisťovní, lebo sa zľakli, že by mohli prísť o miesto v koalícii?
Nerád by som sa do týchto úvah púšťal, ale človeka mrzí to, že sa pri politických rozhodovaniach nie dostatočne - alebo niekedy dokonca vôbec - rešpektujú odborné názory. A keď sa navyše nerešpektuje ani presvedčenie, tak potom to je o hrubej politike. V dôsledku týchto politických rozhodnutí nakoniec utrpia občania. V tomto prípade to nakoniec tak bude.

Tvrdíte, že koalícia tým porušila vlastné programové vyhlásenie vlády. Nie je však zákaz zisku len prirodzená reakcia ľavičiarov? Na jednej strane sa ľudia sťažujú na nekvalitné zdravotníctvo, na strane druhej si poisťovne nechávajú veľké zisky - tak im ich zoberme a dajme to ľuďom...
Zisky všetkých šiestich zdravotných poisťovní dosiahli 1,2 miliardy korún. Je to veľký balík peňazí, ale treba ho vidieť v kontexte. Občanom je to prezentované tak, že zdravotné poisťovne si urobili zisk 1,2 miliardy a hádam si ich zobrali do vrecka... Také niečo sa však, samozrejme, nestalo a ani sa stať nemôže. Na tento rok sa žiadne dividendy nevyplácali, ale peniaze boli preinvestované do systému. Dokonca bolo aj vyhlásenie poisťovní - zisk sa investuje do lepších služieb pre našich poistencov. A to bolo aj vykonané - napríklad na mamografy alebo očkovanie rizikových skupín, to všetko sú výkony nad rámec liečebného poriadku. Často som počúval od politikov: No to je ľahké, oni urobia zisk a stavajú si z toho nové polikliniky! No ja sa pýtam: A tie sú pre nejakých Marťanov? Veď to je dávané do zdravotníckeho systému. No a, samozrejme, keď dobre robíte a zabezpečíte si všetky zákonné veci, tak máte mať odmenu.

Tvrdíte, že zisky zdravotné poisťovne vracajú do systému už dnes. Čoho sa potom obávate?
Investori priniesli peniaze, ktoré nešli len na získavanie poistencov, ale aj na zriadenie služieb. A v zmysle legislatívy očakávajú do budúcich období návratnosť týchto peňazí. Samozrejme, že legitímne očakávajú aj dividendy alebo odmeny. No a táto filozofia bola teraz zvrátená. Položme si však potom otázku: Z čoho majú platy poslanci a ústavní činitelia? Z peňazí daňových poplatníkov. Keď to preženiem: nemalo by sa teda aj tam zvažovať, lebo veď slúžia ľudu, že keď sa uspokoja ich potreby - nájomné či strava - a keď im zvýši, nemali by ten zvyšok odvádzať do nejakej nadácie? Veď sú to verejné zdroje.

To, čo sa udialo v parlamente, je podľa vás ďalším krokom k rušeniu súkromných poisťovní a zavedeniu systému jedinej štátnej poisťovne. Nemáte obavy, že sa môže stať niečo podobné ako pri zisku: premiér opäť pohrozí partnerom z HZDS a SNS a tí mu tento projekt odobria...
Nevylučujem už ani to. Po roku 1989 prišla zásadná politická zmena. Viedli sa intenzívne diskusie o tom, aký systém by tu mal byť. Ako v Anglicku - rozpočtový model alebo návrat do roku 1951 - Bismarckov model. Logicky, sme sa vrátili k systému sociálneho a zdravotného poistenia. Padlo toto politické rozhodnutie. Ten sa akceptoval a keď ešte existovala federatívna republika, povedali sa štyri dôležité skutočnosti politické. Dlhodobá vízia, ktorú treba rešpektovať bola dobre zvážená: zdravotnícky systém sa bude budovať spôsobom demonopolitizácie, decentralizácie, deetatizácie a slobodnej voľby. Na môj vkus pomerne rýchlo sme sa prehupli do plurality. Politické rozhodnutie vzniklo po ťažkých debatách v roku 1993. Vtedy bola vládna koalícia postavená väčšinovo na HZDS, ale vzniklo to aj so súhlasom SNS. Toto vzniklo ako strategické politické rozhodnutie. Teraz niekto zadupal, a už aj toto zahodíme? Dlhodobo smerovanú víziu, ktorú vybudovali aj tí, čo sedia v parlamente aj teraz. Aj to zapredáme presvedčeniu? To by už bola vážna vec. Osobne si myslím, že k tomu nepríde. Musí sa zachovať demonopolizácia, decentralizácia, deetizácia, slobodná voľba. Trendy sú, že musí prísť viac súkromných zdrojov do systému. Či to budeme realizovať nepovinným poistením, priamymi platbami alebo iným spôsobom súkromných investorov a prevaha neštátneho sektoru musí prevážiť pre známe ekonomické dôvody, kvalitu a efektivitu. Nemyslím si, že sociálna demokracia na tom bude mať zámysel.

Možno teda povedať, že HZDS, ktoré bolo kedysi pri vzniku pluralitného systému, je dnes akousi poistkou, že model jedinej štátnej poisťovne v tomo volebnom období neprejde?
- Áno, ale musím povedať, že to je môj subjektívny názor.

Dá sa povedať, že jediným reformátorom v zdravotníctve je politické rozhodovanie Smeru?
- To je skôr deformátorom.

Nespriechodnilo cestu k modelu jedinej štátnej poisťovne už rozhodnutie poslancov o zákaze zisku? Súkromné poisťovne možno časom zistia, že bez zisku sa im tu neoplatí podnikať, odídu a ostanú tu iba štátne, ktoré sa zlúčia do jednej...
- Túto skutočnosť nemožno vylúčiť, ale domnievam sa, že v najbližšom čase to nehrozí. Určite však budú akcionári aj samotné poisťovne prehodnocovať tento stav. Ale aj o tomto bola najväčšia petícia v histórii zdravotníctva! Toto si nikto neželá, aby sa išlo k jednej poisťovni. Ľudia to nechcú.

Je však pravda, že petícia aj reklamná kampaň proti jedinej poisťovni prebiehala aj v čase, keď vláda o tomto modeli prestala hovoriť. Nebolo to tak trochu zbytočné "strašenie" ľudí?
- Nebolo. Naše aktivity totiž začali už v januári. V tom čase vyšli prvé informácie od premiéra, takže tie zámery tu boli. A my sme už vtedy začali konať. A tie zámery sa stále zintenzívňovali - prišla legislatíva, ktorá hovorila, že všetci poistenci štátu musia byť poistení v štátnej poisťovni, potom prišlo uznesenie vlády, ďalšie vyhlásenia premiéra a ministra zdravotníctva... Stále sa navyše netaja, že zákaz zisku je iba prvý krok.

Už skôr poisťovne avizovali, že ak sa zakáže zisk, napadnú to na Ústavnom súde a budú svoje investície brániť aj žalobami, spomínala sa suma 30 miliárd korún. Aká bude teda reakcia?
- Toto nie sú nejaké vyhrážky, to sú už konkrétne kroky. Jeden akcionár poisťovne to bude riešiť cez Ústavný súd, akcionár ďalšej poisťovne už poveril advokátsku kanceláriu, aby vykonala prvé kroky. Tá už poslala ministrom financií a zdravotníctva tzv. predarbitrážnu výzvu. V nej konštatuje, že kvôli schválenej novele vznikne spor. Citujem: "Zahraničný investor bude žalovať SR pred medzinárodným rozhodcovským súdom o náhradu škody vo výške 15 miliárd Sk."

Nedávno ste prišli s myšlienkou, že keď majú prísť o zisk zdravotné poisťovne, tak nech prídu o neho aj ostatné subjekty, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Krátko na to túto tému otvoril aj predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Bola to dohoda medzi vami a ním?
- Nebola žiadna komunikácia, ani žiadna dohoda. Neviem, prečo sa to tak objavilo. Keď sme s tým prišli, tak sme to aj vysvetlili ako na prvý pohľad absurdný návrh, ktorým sme chceli poukázať na absurdnosť vládneho návrhu. Je pravda, že sme vtedy vyhlásili, že veríme, že si niekto z poslancov toto osvojí. Boli na to rôzne reakcie - od agresívnych až po také, že na to máme právo, niektorí dokonca tomu aj tlieskali.

Myslíte si, že vláda pristúpi k "škrtaniu" ziskov aj pri iných zdravotníckych subjektoch?
- Po troch dňoch v parlamente, keď sa riešil zisk poisťovní, si viem predstaviť už všetko.

Premiér tvrdí, že poisťovniam musí stačiť na prevádzku správny fond vo výške 3,5 percenta z balíku peňazí, ktorí spravujú. Bude to stačiť šiestim subjektom, ktoré pôsobia na trhu?
- Je pravdou, že náklady sa v histórii našej legislatívy pohybovali od troch do piatich percent. Jediný krát boli vykonané kvalifikované analýzy. Vtedy bolo rozhodnuté, že to budú štyri percentá. Keď chcete vykonať zmenu, musíte zanalyzovať, čo to spraví. Teraz bez akýchkoľvek analýz si myslíme, že by stačili tri. My sme povedali, čo to môže znamenať, ale neprotestovali sme. Všeobecná zdravotná poisťovňa by to neprežila, takže sa rýchlo našiel argument, že to treba navýšiť na 3,5 perceta kvôli prechodu na euro.

Ktorá poisťovňa bude mať najväčší problém s vracaním zisku do systému?
- Túto otázku vám odporúčam položiť konkrétne Spoločnej zdravotnej poisťovni. Pre tento polrok informovali o takmer 900-miliónovom zisku. Nechcem špekulovať o dôvodoch, človek tuší, prečo to tak bolo urobené. Štátna poisťovňa urobila tento zisk, ale ešte minulý rok mala dosť veľké problémy. Prečo a z akých dôvodov sa to zrazu objavilo?

Podľa vás prečo?
- Ja vám to nemôžem zdokumentovať. Na tom koniec-koncov nie je nič zlé. Pokiaľ si riadne splnili záväzky a nemajú konflikty s poskytovateľmi, tak prečo nie. Určite si to nestrčili do vačku. Je to tak trochu neobvyklé, lebo služby tak prudko nezlepšili.

Kto je Eduard Kováč
Chirurg ortopéd. V roku 1992 šéfoval odboru liečebno preventívnej starostlivosti na ministerstve zdravotníctva. Od roku 1993 pôsobil päť rokov v Poisťovni ministerstva vnútra, v tom čase bol aj prezidentom Združenia zdravotných poisťovní. Pár mesiacov vytrval aj ako riaditeľ úseku v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Od roku 1999 do 2002 bol riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ďalšie dva roky v nej pôsobil ako špecialista pre európsku integráciu. Dva roky pracoval aj ako generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory. Od apríla 2006 je výkonným riaditeľom Združenia zdravotných poisťovní.