Väčšina z vysokoškolákov ráta s mesačným príjmom do štyroch tisícov korún, mnohí si však vedia zarobiť aj podstatne viac. Ako si popri škole prilepšiť?

Koľko sa dá zarobiť
Bratislavskí študenti si podľa zistení HN môžu zarobiť až do sto korún za hodinu. Najviac peňazí ich čaká pri výpomoci pri rôznych promoakciách a administratíve. Tá láka študentov najviac - naopak, najmenej populárne je upratovanie. Študenti na strednom Slovensku najčastejšie zarábajú na stavbách alebo upratovaním. Tu je lepšie platená manuálna práca, administratívna menej. Zarobiť si môžu do 70 korún za hodinu. Východoslovenskí študenti si môžu privyrobiť väčšinou manuálnymi prácami. Chlapci si zarobia do 60 korún. Najlepšie platené sú v tomto kraji dievčatá za promoakcie - 80 korún.
Denní študenti, ak chcú svoje rozpočty zvýšiť aj o iné ako rodičovské peniaze, musia myslieť na večerné alebo víkendové brigády. Zákon však nezakazuje študentom uzavrieť ani pracovný pomer. Denná forma štúdia sa však podmieňuje dennou účasťou študenta na vzdelávacích činnostiach a priamym kontaktom pedagóga so študentom najmenej 18 hodín týždenne. Ak sa s učiteľmi nedohodne, môže písomne požiadať vedenie fakulty o individuálny študijný plán. Študent žurnalistiky Igor pracoval dva roky ako novinár. Vo svojej žiadosti o tzv. dištančné štúdium uviedol "časovú zaneprázdnenosť z dôvodu pracovného pomeru“. Ak by fakulta Igorovu žiadosť zamietla, ostalo by mu už len posledné riešenie - externé štúdium.
Výhodou externistov je, že sú odbremenení od dennej účasti na vyučovaní a študujú samostatne. Nie však bezplatne - od septembra začínajú školy prvý raz podľa zákona vyberať od externých študentov školné. V rámci externého bakalárskeho štúdia určilo ministerstvo školstva mantinely od 12- do 92-tisíc za jeden akademický rok.
Ak si chce pracujúci zvýšiť svoju kvalifikáciu a prihlási sa na školu, zamestnávateľ mu na to vyhradí čas, uhradí mzdu a môže zaplatiť aj vedľajšie náklady. Externista však musí počítať s tým, že zamestnávateľ si ho za to zaviaže na určitú dobu. "Dĺžka závisí od dohody medzi nimi,“ hovorí Dalibor Hlivák z inšpektorátu práce.

Zmluva alebo dohoda
Študent môže pre zamestnávateľa pracovať na základe zmluvy, ale aj dohôd. Zákonník práce rozlišuje tri druhy dohôd - o vykonaní práce, o brigáde a o pracovnej činnosti.
Dôležité je, aký rozsah pracovného času má odpracovať. "Rozdiel medzi prácou na základe zmluvy a dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru je okrem iného v úrovni ochrany zamestnanca,“ hovorí Daniela Rodinová z ministerstva práce. Odlišná je aj povinnosť zamestnávateľa platiť za zamestnanca odvody poistného.