Aj takéto nedostatky zistili štátni audítori pri kontrole najväčšej vedeckej inštitúcie na Slovensku - Slovenskej akadémie vied. "Už dlho sme sa nestretli s tým, že by rozpočtová organizácia viedla účty v komerčnej banke a nie v štátnej pokladnici - štát potom nemôže sledovať hospodárenie so zverenými prostriedkami," konštatuje hovorca Najvyššieho kontrolného úradu Peter Tábory. Šéf akadémie Štefan Luby nechcel výsledky kontroly komentovať. "Pridelil som to odboru kontroly, ktorý pripraví stanovisko." Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič tvrdí - vyžiadam si podklady a na celú záležitosť sa pozriem bližšie.
Vedecké šafárenie
Akadémia a jej vyše päťdesiat vedeckých ústavov hospodária ročne približne s miliardovým rozpočtom. Kontrolóri NKÚ si vzali na mušku tri ústavy zamerané na prírodné vedy - Fyzikálny ústav, Ústav anorganickej chémie a Ústav zoológie. Medzi najvýraznejšie prešľapy vedcov patria podľa hovorcu Táboryho porušenia pravidiel verejnej súťaže. Napríklad zoológovia kúpili v roku 2005 osobné auto Opel Astra v cene zhruba šesťstotisíc korún bez verejného obstarávania, len na základe objednávky. Ústav anorganickej chémie zase obišiel predpísaný postup pri obstarávaní rőntgenového systému za 12 miliónov korún. Tieto prípady kontrolný úrad odstupuje Úradu pre verejné obstarávanie SR.
Grant na umývadlo
Pravdepodobne najčastejším priestupkom na pôde akadémie je využívanie grantových peňazí na prevádzku pracovísk. Kontrolóri vyčítali toto previnenie všetkým trom preverovaným inštitúciám. Ústav anorganickej chémie využíval prostriedky určené na vedeckú mobilitu napríklad na zakúpenie koberca, nákup filtra do vysávača, skrinky a umývadla, sifónu či dávkovača na saponát. "Problém je, že ako rozpočtová organizácia nedostaneme sto percent prostriedkov na prevádzku na začiatku roka. Faktúry však chodia priebežne, a keď nezaplatíme, zastavia nám vodu či teplo. Dočasne si teda vypomáhame z iných peňazí a potom ich vrátime," argumentuje šéf ústavu Pavol Šajgalík.
Patenty nevoňajú
Špecifikom SAV je podľa Táboryho nedostatočne zabezpečené duševné vlastníctvo. Všetky tri ústavy zaregistrovali počas uplynulých dvoch rokov len 11 patentov, napriek oveľa bohatšej vedeckej činnosti a množstvu pracovníkov. Kontrolóri preto v záverečnej správe odporučili vedcom lepšie zabezpečovať ochranu výsledkov svojej práce. "Problém je v tom, že celosvetová ochrana patentu je drahá a nemáme na to peniaze," vysvetľuje Šajgalík. Patent v zahraničí vyjde podľa neho na päťsto až tisíc eur. Patentovať na Slovensku, hoci to má SAV zadarmo, nemá zase význam, pokiaľ tu nie je výrobca, ktorý by patent mohol využiť. "Sme finančne a prístrojovo podvyživení, mnohé náročné merania musíme robiť v zahraničí, a keď to je zadarmo - asi tam informácia z nášho výskumu sem-tam ujde."
Cestovanie bez "cesťákov"
Neporiadok zachytil kontrolný úrad aj v užívaní služobných vozidiel. Vedci Ústavu zoológie cestovali do zahraničia aj po Slovensku bez riadnej evidencie ciest a vyúčtovania. "Pre chýbajúce údaje na cestovných príkazoch nemožno skontrolovať peniaze na zahraničné diéty - tie sa odvíjajú od doby strávenej v zahraničí," hovorí Tábory. Počas dvoch sledovaných rokov 2005 a 2006 však vedci používali aj neplatné právne predpisy či vyraďovali majetok ústavu bez potrebnej dokumentácie.
Odmeny bez odôvodnenia
Nedostatky našli kontrolóri aj pri vyplácaní mimoriadnych odmien a odmien za práce na projektoch. Sumu v celkovej výške 1,1 milióna korún rozdelil manažment ústavu bez odôvodnenia - nebolo teda možné zdokumentovať súvis medzi prácou a odmenou pracovníka. Šéf ústavu, ktorý vlani spravoval viac ako 47 miliónov korún, z toho 27 miliónov Sk zo štátneho rozpočtu, Milan Kozánek však považuje záverečné výsledky kontroly NKÚ za uspokojivé. O konkrétnych prešľapoch v hospodárení ústavu nechcel rozprávať. "Myslím si, že je to medzi nami a NKÚ a nie je našou povinnosťou informovať vás o tom."