Deti z malých obcí by mohli do základných škôl voziť školské autobusy. Rodičom by odpadli starosti s dopravou detí a tiež o ich bezpečnosť. Štát by mohol ušetriť. Platiť pravidelnú linku a voziť deti do spádových škôl je totiž často lacnejšie ako financovať školu v malej obci. "Ak by sa naozaj ukázalo, že je to lacnejšie a efektívnejšie, tak sme povedali, že áno," vyhlásil nedávno pre HN minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Jeho hovorkyňa Jana Španková dodáva, že ministertsvo v súčasnosti hradí dopravu, ak v mieste trvalého bydliska nie je škola.
Miliarda od štátu?
Projekt celoplošných školských autobusov však nie je nový. Exminister Martin Fronc (KDH) predložil do parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by deti do a zo škôl mali voziť špeciálne žlté autobusy. Tretinu nákladov by zaplatila obec a zvyšok štát. Za päť rokov by tak štát na nákup autobusov potreboval miliardu korún. "Vládna koalícia o tom dva roky hovorila a nič sa s tým nedeje, takže chcem, aby sa to pohlo ďalej. Je na to finančný priestor, pretože ekonomika šliape," hovorí Fronc. Niečo podobné presadzoval aj ako minister. Projekt však nedokončil -- vo februári 2006 odišli kresťanskí demokrati z vlády Mikuláša Dzurindu.
Pilotné autobusy
Školské autobusy by rady privítali mnohé obce, ktoré školu nemajú. "Požiadali sme ministra Mikolaja, aby sme sa vrátili k myšlienke školských autobusov. Malo by to byť formou pilotných projektov vo vybraných lokalitách a ak by sa ujali, potom by sme to rozšírili na systémové riešenie," povedal pre HN podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Dôvodmi sú podľa neho pokračujúce rušenie prímestských a medzimestských liniek ale aj nespokojnosť rodičov, ktorí musia deti voziť do školy autami. "Keď štát určil povinnú školskú dochádzku, musí prispieť aj na jej realizáciu," dodáva Turčány. Nie všetci starostovia však dávajú autobusom prednosť pred zachovaním školy. "Kde je škola, tam je život, školu si chceme udržať," tvrdí napríklad starosta Miloslavova Jaroslav Ferianček.
Škola alebo autobus?
Obec Miloslavov leží kúsok za hranicami hlavného mesta. Do dvoch tried miestnej školy chodí 26 detí. Od piateho do deviateho ročníka žiaci dochádzajú prímestskou linkou do školy v neďalekej Dunajskej Lužnej. Podobná situácia je vo viacerých obciach na periférii Bratislavy -- Malinove, Kvetoslavove, Moste na Ostrove. Hoci v ostatných rokoch pribúdajú v okolí metropoly celé štvrte novostavieb, prisťahovalci vozia deti do bratislavských škôl. "Oslovujeme ich, nech prihlásia deti do obecnej školy, ale nechcú," hovorí starosta Kvetoslavova Miroslav Hrabala. Školy v metropole sú podľa neho kvalitnejšie a prinášajú viac možností. V obci funguje základná škola, ktorú navštevuje tridsať detí. Žiakov vozí obecný autobus do Šamorína, mesačné náklady na dopravu vyjdú obec zhruba na osem- až deväťtisíc korún podľa počtu dní. Málotriedna škola vyjde na jeden až dva milióny ročne.
Plaváreň aj výlety
Mnohé mestá na Slovensku už školské autobusy prevádzkujú. Základná škola v Gbeloch vozí deti z okolitých dedín od roku 2005. "Rodičia sú spokojní, niektorí si nás vybrali len kvôli tomu. Kým deti cestovali bežnými linkami, boli o pol siedmej už tu, museli sme zabezpečiť dozor. Po vyučovaní zase museli čakať na spoj v družine. Teraz ich vodič dovezie rovno pred školu," hovorí riaditeľka Soňa Dolníková. Škola kúpila spolu s mestom Gbely autobus a mikrobus, cestovné hradí ministerstvo školstva, údržbu a plat dvoch vodičov škola a zriaďovateľ. "Zamestnávame na dohodu dvoch šoférov v dôchodku," hovorí Dolníková. Cez víkend vozia deti na plaváreň a počas roka na exkurzie a školské výlety. Aj v Námestove si školské autobusy pochvaľujú. "Predtým chodili deti z autobusového nástupiska a križovali štátnu cestu. Ráno postávali pred školou, popoludní sa zase potulovali po meste, kým im nešiel spoj domov, teraz ich zvezie aj rozvezie školský autobus," hovorí prednosta Miestneho úradu v Námestove Milan Rentka.