Slávka Habrmanová
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Novodobé slovensko-maďarské vzťahy neboli nikdy horšie ako po tom, čo Smer-SD vytvoril vládu s národniarmi Jána Slotu a s Mečiarovým ĽS-HZDS. Prestrelky medzi slovenskými a maďarskými politikmi pokračovali aj v tomto roku. Protestné diplomatické nóty, odmietanie návštev Slovenska Maďarmi a vzájomná komunikácia politikov na minimálnej úrovni -- to bolo len zopár dôsledkov viacerých udalostí na Slovensku, ktoré sa dotýkali maďarskej menšiny.
Hedviga na scéne
Výrazné dozvuky v Maďarsku mal obrat v kauze Hedviga, keď polícia ohlásila, že útok na študentku maďarskej národnosti sa nestal a vzápätí ju obvinila z krivej výpovede. Maďarskí politici bleskovo zareagovali. Skupina okolo predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha poslala Slovensku varovný signál, že sa "pozrú na to, ako budú slovenské justičné orgány postupovať pri tomto vykonštruovanom súdnom procese, ktorý slúži záujmom politickej moci". Proti tomu sa ohradila slovenská strana, ktorá to považovala za neprimerané zásahy do vnútorných záležitostí iného štátu. Voči Hedvige Malinovej je naďalej vedené trestné stíhanie. Jej právny zástupca Roman Kvasnica najnovšie požaduje v prípade vypočuť ako svedka predsedu vlády Roberta Fica a vicepremiéra Dušana Čaploviča.
Facka dekrétmi
Ďalším kameňom úrazu bolo prijatie Uznesenia o nemennosti Benešových dekrétov v Národnej rade SR z dielne SNS. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány o ňom povedal, že nepomôže dobrým susedským vzťahom. Ešte ďalej však zašiel maďarský prezident László Solyóm, ktorý uznesenie označil za facku namiesto plánovaného slovensko-maďarského zmierenia. Slovenskí politici však tvrdia, že uznesenie parlamentu len fixuje súčasný stav platný od konca druhej svetovej vojny nastolený prezidentom Benešom. Oficiálnym argumentom pre uznesenie bola snaha zabrániť politikom SMK v ich možnom pokuse otvoriť Benešove dekréty s cieľom odškodnenia Maďarov, ktorých sa týkali. Maďarskí politici to však zobrali ako postup Slovenska proti maďarskej menšine a snahu o obmedzovanie ich práv. Reakcia nenechala na seba dlho čakať -- zástupcovia zahraničného výboru maďarského parlamentu odmietli rokovať so svojimi kolegami zo slovenského parlamentu. Šéfka parlamentu našich južných susedov Katalin Sziliová sa zas nestretla s predsedom NR SR Pavlom Paškom (Smer-SD).
Ofenzíva v Bruseli
Olej do ohňa prilievali svojím lobingom v europarlamente aj politici SMK. Pál Csáky písal v súvislosti s prijatím uznesenia o nemennosti povojnových dokumentov "svojim priateľom v Európe" o alarmujúcej situácii na Slovensku. Proti tomu ostro vystúpil Paška, ktorý od neho žiadal ospravedlnenie za takého "donášanie" na Slovensko v Európskej únii. Téma sa dostala aj na pôdu europarlamentu, kde sa k maďarským europoslancom pridali aj Nemci. Situáciu prebral výbor europarlamentu pre ľudské práva a občianske slobody. Na Slovensko poslal monitorovaciu skupinu, ktorá má sledovať dodržiavanie práv menšín.
Problémom pre slovenských politikov sa stala aj súkromná návšteva maďarského prezidenta v Komárne, na ktorej sa Solyóm vyjadroval k znepokojujúcim krokom, ktoré podľa neho slovenská vláda voči maďarskej menšine chystá. Mal na mysli prijatie uznesenia NR SR o Benešových dekrétoch, snahy o obmedzenie vysielania národnostného Rádia Patria či zámer ministra školstva Jána Mikolaja preradiť Univerzitu Jánosa Selyeho na nižší stupeň vysokoškolského štúdia. Od slovenskej diplomacie si za to vyslúžil diplomatický protest.