Šéf maďarskej koalície doteraz požadoval len "pardon" pre občanov prenasledovaných na základe národnostnej príslušnosti po druhej svetovej vojne - o finančných náhradách či vrátení majetku zatiaľ otvorene hovoril iba podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray.
Fond ako pre Židov
SMK pripraví do konca septembra stanovisko k možnému odškodneniu občanov, ktorých sa dotkli Benešove dekréty v období rokov 1945 až 1948. Po vojne bolo násilne vysídlených 40-tisíc obyvateľov južného Slovenska, prišli tiež o svoje majetky. Csáky avizuje, že v pripravovanom dokumente sa objaví aj konkrétny návrh týkajúci sa odškodnenia. "Technika by mohla byť podobná, ako sa to robilo s ľuďmi židovskej národnosti, kde sa vytvoril fond pre tých, ktorí prežili holokaust. Z tohto fondu sa potom riešili kultúrne, vzdelávacie a sociálne potreby židovskej komunity." Akou formou chce presadiť tieto veci v rámci legislatívy, už neprezradil. "Mám o tom svoju predstavu, ale dohodneme sa na predsedníctve. Teraz by bolo predčasné o tom hovoriť."
Späť až do praveku?
Maďarská koalícia je však v tejto aktivite osamotená - nemá podporu koaličných partnerov ani opozície. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD) hovorí, že akékoľvek otváranie Benešových dekrétov neprichádza do úvahy. Je presvedčený, že by to vytváralo predpoklady pre otváranie ďalších predtým prijatých zákonov, ktoré podľa neho mohli mať ďalekosiahlejšie dôsledky. Ako príklad uviedol Slovákov, Čechov, Židov či Rómov, ktorí boli po roku 1938 vyháňaní z južného Slovenska po horthyovskej okupácii. "Pôjdeme stále dokola a budeme sa vracať až do praveku." Na plány SMK národniari zareagovali vlastnou iniciatívou. Na septembrovej schôdzi NR SR chce SNS presadiť uznesenie, ktoré zakáže spochybňovanie Benešových dekrétov.
"Politická zábava"
Opoziční partneri SMK vnímajú Csákyho aktivitu skôr ako "politickú zábavu". Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda v diskusnej relácii TV JOJ povedal, že Csáky to robí len kvôli voličom, aj keď vie, že nemá šancu presadiť to. "Povojnové usporiadanie je nedotknuteľné." Aj politici KDH ohlásili, že zrušenie Benešových dekrétov nepodporujú. Štvorica zástupcov KDH - Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Ján Čarnogurský - chce dosiahnuť vzájomné ospravedlnenie Slovenska a Maďarska. Cez uznesenie oboch parlamentov by bola vyjadrená ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov.
Ich aktivitu vníma pozitívne aj Csáky. Neverí však, že u kolegov z KDH by prišlo k činom a preto chce predsedom oboch parlamentov zaslať vlastný text uznesenia, na ktorom sa predsedníctvo SMK dohodne vo štvrtok.
Čo sú Benešove dekréty
Ide o 143 dokumentov, ktoré vydával prezident Československej republiky Edvard Beneš vo vojnových rokoch počas exilu v Londýne. Ich platnosť po vojne potvrdilo Dočasné národné zhromaždenie ČSR. Dekréty riešili otázku ústavy a právneho poriadku, prevzatia moci na oslobodených územiach, potrestanie zločinov, ktoré v ČSR spáchali nacisti a kolaboranti, konfiškáciu nepriateľského majetku aj znárodnenie kľúčového priemyslu a opatrenia voči osobám nemeckej a maďarskej národnosti. Otázka zrušenia Benešových dekrétov sa objavila aj v ČR. Presadzovali ju predovšetkým organizácie Nemcov odsunutých zo Sudet (napr. Zväz vyhnancov), ktoré majú silné pozície hlavne v Bavorsku. Predstavitelia rakúskej Strany slobodných FPÖ požadovali, aby sa ich zrušením podmienil vstup ČR do EÚ.
StoryEditor
Odškodné za dekréty? SMK chce fond
Predseda SMK Pál Csáky zosilnil požiadavky pre slovenských Maďarov, ktorí sa cítia poškodení Benešovými dekrétmi. Od slovného ospravedlnenia prechádza k finančným satisfakciám. "Je možné zvažovať aspoň nejaké symbolické finančné odškodnenie," vyhlásil pre HN.