Ľudová strana-HZDS dopadla na historické dno svojej popularity. Podľa najnovšieho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky by stranu vedenú Vladimírom Mečiarom volilo 7,2 percenta ľudí. Nikdy v minulosti ľudovci nemali nižšie preferencie. Naopak, rekordné zlepšenie zaznamenala SNS vedená Jánom Slotom. Jej preferencie na úrovni 14 percent sú najlepším výsledkom od roku 2000, keď ústav začal s pravidelnými prieskumami. Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni tvrdí, že pokles preferencií stranu neznepokojuje. "Máme dlhodobý program. Veríme, že občania pochopia našu úlohu a preferencie pôjdu hore." Iný názor má Tibor Mikuš. "Klesajúci trend bude pokračovať, upozorňujem na to už niekoľko rokov." Dôvodom straty podpory je podľa neho fakt, že sa nespravili zásadné zmeny vnútri strany. Mikuš vlani kandidoval proti Mečiarovi v súboji o predsednícke kreslo.
Od Mečiara k Slotovi
Sociológ Jozef Švec naznačuje, že za poklesom môžu byť dozvuky koaličnej krízy z konca minulého roka. Časť ľudí sa podľa neho mohla presunúť od Mečiara k Slotovi. Sociológ Martin Slosiarik upozorňuje, že pokles preferencií ĽS-HZDS je dlhodobý. "Posledná kauza ešte viac pošramotila jej imidž. Predseda strany Mečiar z kauzy vyšiel ako porazený, čo rastu preferencií tiež nepomôže." Národniari sa podľa Slosiarika preferenčne stabilizovali. "Mohlo by platiť, že časť voličov ĽS-HZDS sa presunula k väčšej a silnejšej strane. Práve SNS pritom nebola zasiahnutá poslednými kauzami a kauzičkami." Obaja sociológovia sa zhodujú v tom, že na potvrdenie straty ĽS-HZDS a posilnenia SNS treba počkať na výsledky ďalších prieskumov.
Vedie stále Smer-SD
Najsilnejšou parlamentnou stranou by bol podľa prieskumu naďalej Smer-SD. V Národnej rade SR by ho zastupovalo 69 poslancov. Druhá najsilnejšia by bola opozičná SDKÚ-DS, ktorá by obsadila 23 kresiel. Národniari by získali 22 poslaneckých mandátov. Kresťanskí demokrati a SMK majú podľa prieskumu nárok na 13, respektíve 12 kresiel v Národnej rade. Najslabšou parlamentnou stranou by bola ĽS-HZDS, ktorej dres by hájilo 11 poslancov.
Začiatkom roka by sa prípadných parlamentných volieb nezúčastnilo 15,7 percenta a ďalších 14,9 percent ľudí nebolo rozhodnutých, koho by volili. Nechuť ísť voliť a nerozhodnosť je blízka najmä ľuďom vo veku 25 až 29 rokov - pätina populácie.