V poslednom desaťročí sa významne zmenilo nazeranie na environmentálne charakteristiky automobilovej dopravy a výroby. Minimalizáciu poškodzovania životného prostredia silne preferujú zákazníci, spoločenské a politické skupiny a následne výrobcovia automobilov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj problematika zberu a recyklácie starých vozidiel. Nie náhodou sme v tejto súvislosti oslovili vedúceho sektora vozidiel Recyklačného fondu Ing. Pavla Zahradníčka.

V podstate každý automobilový výrobca uvádza medzi svojimi strategickými cieľmi faktor environmentálnej kompatibility či environmentálnej prijateľnosti. Ide o módu či nevyhnutnosť?
-- Myslím si, že skôr to druhé. Tento aspekt vystupuje do popredia najmä z toho dôvodu, že automobilky patrili a patria k významným potenciálnym zdrojom znečisťovania životného prostredia osobitne vzhľadom na početnosť automobilov v prevádzke, významné výrobné kapacity a charakter ich základných technológií. Podľa odhadu odborníkov možno očakávať, že z montážnych liniek vyjde vo svete v roku 2010 okolo 55,5 mil. osobných automobilov, z toho len v strednej Európe okolo troch miliónov a na Slovensku približne 800-tisíc. Akú záťaž pre životné prostredie by to mohlo znamenať, keby sa odstraňovanie opotrebovaných starých vozidiel ponechalo na samovývoj bez spoločenskej kontroly, netreba azda ani vysvetľovať.

Prísne vzaté však na Slovensku donedávna systémový prístup k riešeniu tohto problému fakticky nejestvoval. Kedy došlo k zmene?
-- Je to do istej miery pravda. Začiatkom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku síce postupne vznikať prvé spoločnosti, ktoré chceli pôsobiť v oblasti recyklácie starých vozidiel, ale technologicky a environmentálne zaostávali za európskou úrovňou. Väčšina malých vrakovísk vznikala neregulovane bez náležitých oprávnení na otvorených priestranstvách, bez spevnených plôch a bola spojená s čiastočnou demontážou a predajom súčiastok a náhradných dielov zo starých vozidiel. Staré vozidlá tak končili u osôb bez povolenia na nakladanie s nebezpečným odpadom, zostávali v miestach, kde poškodzovali životné prostredie, pritom sa to dialo bez možnosti kontroly zo strany príslušných orgánov štátnej správy. K zásadnej zmene došlo až po vzniku Recyklačného fondu, aj to nie hneď, ale prakticky až po roku 2004. Úloha iniciovať ju pripadla sektoru vozidiel, ktorého poslaním bolo postupne finančne podporiť vybudovanie komplexného systému zberu a spracovania starých vozidiel.

Vyzerá to ako začiatok na zelenej lúke. A kde sa nachádzame v súčasnosti?
-- V spracovaní vozidiel naozaj nemalo Slovensko žiadne skúsenosti, ani vybudované účelové kapacity. So zreteľom na to bolo potrebné zabezpečiť vytvorenie spracovateľských miest s proporcionálnym rozmiestením na celom území krajiny. Vzhľadom na koncentráciu vozidiel v okolí veľkých aglomerácií, ako aj vzhľadom na postupný predaj starých vozidiel z miest na vidiek, vytvoril sektor vozidiel spoločne so Združením automobilového priemyslu (ZAP) SR návrh geografického rozloženia spracovateľov starých vozidiel. Z predpokladu dostupnosti spracovateľov v okruhu 50 až 70 kilometrov vyplýva celková potreba približne dvadsať spracovateľov s priemernou ročnou kapacitou spracovania dve- až tritisíc starých vozidiel (denne 9 až 14 starých vozidiel) na jedného spracovateľa s rezervou rastu až o sto percent. V súčasnom období dochádza u nás ročne k vyradeniu 40- až 50-tisíc starých vozidiel. Pri uvedenom počte spracovania vozidiel je zabezpečená aj ekonomická efektívnosť celej prevádzky. Z doterajšieho priebehu podpory budovania spracovateľských kapacít možno konštatovať, že sú na požadovanej úrovni a schopné spracúvať požadované počty vyradených starých vozidiel.

To je evidentný pokrok. Otázkou je, či sa s tým možno uspokojiť?
-- Určite nie. V nasledujúcom období bude potrebné prehĺbiť koordináciu s centrálnym registrom vozidiel Policajného zboru SR a najmä efektívnu kontrolnú činnosť voči tým, ktorí konajú v rozpore so zákonom, uplatňovať prísne sankcie. Jedine tak sa proces zberu a spracovania starých vozidiel dostane do stavu, ktorý stanovuje legislatíva a rozbehne sa k plnej spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Od zvýšenia počtu odovzdaných vozidiel na úrovni okolo 70 % z množstva tých, ktoré boli vyradené, sa bude odvíjať aj výrazné zvýšenie využitia existujúcich kapacít. V oblasti logistiky sa musí ešte pracovať na zlepšovaní technologickej úrovne demontáže a spracovania materiálových komponentov vznikajúcich spracovaním starých vozidiel. Ak zvážime, že záväzné limity EÚ pre opätovné použitie časti starých vozidiel a ich recykláciu sú pre rok 2015 stanovené na 85 % -- máme sa ešte stále čo obracať.