Prezident sa rozhodol vyhlásiť referendum bez konzultácie o petičnej otázke s Ústavným súdom SR. V Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu povedal, že mu je ľúto, že neuznávame slobodné hlasovanie občanov - referendum, ako najvyššiu formu demokracie. Výsledky referenda totiž podľa platného právneho stavu nie sú záväzné pre parlament. Podľa Schustera by bolo potrebné vykonať v tomto smere legislatívnu zmenu. Petičné listiny odovzdajú odborári hlave štátu pravdepodobne na budúci utorok, 13. januára. Prezident by mal rozhodnúť o vyhlásení referenda do 30 dní od prijatia petície. Samotné referendum sa potom musí uskutočniť do 90 dní od jeho vyhlásenia.
Výsledok referenda nie je na Slovensku právne vymáhateľný. Povedal to predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Mazák. Uviedol, že podľa platnej legislatívy nie je referendum pre poslancov záväzné a v prípade nerešpektovania názoru väčšiny zúčastnených občanov ho nemôže sprevádzať žiadna sankcia. Má teda len konzultatívny charakter a pre poslancov je len odporúčaním. Zdôraznil, že ÚS musí chrániť v súčasnosti platnú ústavu. Pripomenul však, že pri jej príprave zákonodarcovia na problém presadzovania výsledku referenda zabudli. Rozhodnúť o jeho záväznosti by ÚS mohol až v prípade, keby dostal podnet.
Poslanec ANO a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec však tvrdí niečo iné. "Bez pochybností referendum musí byť záväzné," tvrdí s tým, že referendum je na rozdiel od plebiscitu také rozhodovanie obyvateľstva, ktorého výsledok je v prípade platnosti právne záväzný. Vo februári 2003 bol novelizovaný zákon o Zbierke zákonov. Novela, ktorej autorom je Drgonec, okrem iného do zákona doplnila ustanovenie, podľa ktorého sa v zbierke záväzne publikujú aj návrhy prijaté v referende. Za zákon vtedy hlasovalo všetkých 108 prítomných poslancov. Samotný výsledok referenda po minuloročnej zmene podľa Drgonca ide sám do Zbierky zákonov. "Príkaz na publikovanie podpíše iba predseda Národnej rady, nepodpisuje ho ani prezident, ani predseda vlády. Je to iná forma vytvárania právne záväzného pravidla, ako keď sa schvaľuje zákon," zdôraznil predseda ústavnoprávneho výboru. Podľa ústavy návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon. "To ,rovnako' znamená, že sa vyhlási v Zbierke zákonov," poznamenal Drgonec.

Čo hovoria politici
Pavol Hrušovský (predseda NR SR): Rešpektuje a súhlasí so stanoviskom predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka, podľa ktorého výsledok referenda o predčasných voľbách nie je pre poslancov právne záväzný. "Ak bude úspešné referendum, bude to problém, o ktorom budeme diskutovať. Zatiaľ je predčasné robiť definitívne rozhodnutia, povedal Hrušovský po včerajšom stretnutí s Mazákom.

Robert Fico (predseda Smeru): Za hrubé zasahovanie do politického systému považuje Smer výroky Mazáka o záväznosti výsledku referenda. "Neprípustne a v rozpore so zákonom vstúpil do prípravy organizácie referenda za vypísanie predčasných volieb a zásadným spôsobom ohrozil dôveryhodnosť a postavenie ÚS SR," uviedol.

Vladimír Mečiar (predseda ĽS-HZDS): Najprv je potrebné vyriešiť záväznosť referenda pre poslancov NR SR.
Otázka, či referendum bude len prieskumom verejnej mienky alebo príkazom pre parlament, je ústavne sporná, uviedol. Riešenie vidí Mečiar v novelizácii ústavy alebo v posúdení problému Ústavným súdom SR.

Z histórie
V roku 2000 sa prezident Schuster rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom. Po "porade" so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS.

Fakty
Petičnú akciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách začali odborári v polovici novembra. Otázka, ku ktorej by sa mali ľudia v referende vyjadriť, znie: Ste za to, aby poslanci Národnej rady SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa nové voľby do NR SR konali v roku 2004?

Referendum podľa Ústavy SR:
- môže rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu
- vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie NR SR
- je platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda
- návrhy v ňom prijaté vyhlási NR SR rovnako ako zákon
- výsledok referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti

Ústava SR
ČL. 93
(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.
(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.