Hranice medzi Slovenskom a Európskou úniou sú minulosťou. Včera o polnoci sme vstúpili do Schengenu -- pri vstupe do krajín únie nás už nebudú zastavovať a kontrolovať.
Ešte včera predpoludním prepílili symbolickú hranicu medzi slovenskou Petržalkou a rakúskym Bergom premiér Robert Fico a rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer. Za zvukov Beethovenovej Ódy na radosť im asistoval aj prezident Ivan Gašparovič a viacero ministrov našej vlády.
Predsedovia vlád sa tak aspoň mohli zahriať pri práci. Deň, keď sa "topili" hranice, bol totiž mrazivo studený. "Po možno viac ako 700 rokoch stojíme medzi Slovenskom a Rakúskom, aby sme symbolicky odstránili najznámejší symbol hraničných priechodov -- závoru," povedal vo svojom príhovore premiér Fico.

Bez zastávky až do Lisabonu
Prepílenie závory trvalo približne dve minúty. "Celý vstup do Schengenu bol veľmi náročný, bolo by zlé, keby prepílenie tej závory trvalo len dve sekundy," reagoval premiér na otázku, či sa to nedalo urobiť rýchlejšie. Pre Slovákov je podľa neho veľmi dôležité, že odteraz budú môcť cestovať bez toho, aby boli zastavovaní a kontrolovaní na hraniciach. "Stávame sa skutočnými občanmi EÚ. Pozeral som sa na mapu a uvedomil som si, že človek môže ísť z estónskeho Tallinu krížom cez celú Európu až po pobrežie Atlantického oceánu do Lisabonu alebo do Porta bez toho, aby niekde musel zastaviť, ak mu nedôjde benzín."
Po práci prišiel k slovu aj prípitok hlavy štátu Ivana Gašparoviča a šampanské s jahodami. Otvorenie Schengenu považuje prezident za sviatok všetkých tých, ktorí sa ešte pamätajú na obdobie ostnatých drôtov a závor. "Schengen robí Európu bezpečnejším miestom. Bariéry pomaly padajú aj na pracovnom trhu. Keď niekto príde po 12 rokoch, nebude vedieť, kde kedysi bola hranica," vyhlásil kancelár Gusenbauer.

1987: Fico na škodovke
Premiér Fico si zaspomínal aj na prvý raz, keď prekročil hranice s Rakúskom. Zhodou okolností to bolo práve pred 20 rokmi. "Ja som prvýkrát prekročil tento hraničný priechod v roku 1987. V tom čase som navštívil Viedeň, kde bola medzinárodná konferencia trestného práva." Keďže inštitút, kde Fico pracoval, nemal dosť peňazí, každý deň sa z konferencie musel na noc vracať domov. "Mal som vtedy Škodu 120 L a sám som si šoféroval. Bola to tu ospalá časť, kde prechádzalo možno desať, dvadsať, tridsať áut a Hainburg bol malou dedinou, kde dohromady nič nebolo."
Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák sa do susedného Rakúska dostal až po nežnej revolúcii v decembri 1989. Na prvý výlet išiel loďou. "Bolo to nádherné, pretože dovtedy sme sa len z hradného kopca mohli pozerať a cítiť Rakúsko. A zrazu sme tam mohli ísť." Každý to podľa neho prežíval mimoriadne emotívne. "Pamätám si, že vtedy som videl Devínsky hrad po prvý raz z druhej strany od Dunaja -- a to bol pre mňa najväčší zážitok."

Tréning na La Manche
Okrem vládnych predstaviteľov, diplomatov a novinárov z celej Európy sa na slávnostné otváranie hraníc cez deň prišla pozrieť aj hŕstka ľudí. "Prišiel som oslavovať vstup do Schengenu," povedal 55-ročný Rastislav Ľudovít. V Rakúsku bol po prvý raz ešte v roku 1979. "Bolo to vynikajúce, ale krátke, vtedy boli doložky len na štyri dni." Keď sa vracal domov, rakúsky colník sa ho pýtal, ako sa mu páčilo. "Povedal som mu, že ,gut´, ale čo z toho, keď musím ísť domov." Nevyhol sa ani prísnym kontrolám. "Keď som išiel naspäť, pozerali sa mi ešte aj do motora na aute." Zo vstupu Slovenska do Schengenu sa veľmi teší aj 61-ročný športovec Jaroslav Sopúch. "Pre mňa to veľa znamená, pretože behávam a plávam. Ako pretekári supermaratónu Viedeň, Bratislava, Budapešť sme museli vždy odovzdávať pasy v Rakúsku alebo Maďarsku a boli komplikácie. Teraz to bude lepšie." Uľahčí mu to aj plány do budúcnosti. Vitálny starší pán totiž chce preplávať kanál La Manche a tréning chce mať v Dunaji. "Vždy na to treba súhlas ministra vnútra, nemôžete plávať len tak. Teraz mám voľný spôsob plávania."