Keď pred sedemnástimi rokmi odchádzal do Kanady, netušil, že bude mať čo do činenia s rakovinou. Dnes sa podieľa na jednom z najšpičkovejších výskumov tejto zákernej choroby v Ontárijskom výskumnom centre pre rakovinu. "Snažíme sa pochopiť biológiu rakoviny. Na to, aby sme vedeli vyvinúť nové lieky pre pacientov, musíme chápať mechanizmus choroby. Aby sme vedeli, prečo sa niektorý typ rakoviny dá liečiť, iný nie, prečo niektorí pacienti dokážu s rakovinou žiť roky a iní len niekoľko mesiacov,“ hovorí o svojej práci slovenský vedec Igor Jurišica.
Od matematiky k medicíne
Jurišica sa počas štúdií na Slovensku venoval pôvodne niečomu úplne inému - tvorbe expertných systémov. "Išlo o vytváranie programov a systémov, ktoré sa učili na základe skúseností a pomáhali ľuďom pri rozhodovaní, napríklad diagnostike,“ spomína Jurišica. Po skončení elektrotechnickej fakulty sa rozhodol pokračovať v obore, ale už mimo Slovenska. Voľba padla na Toronto. Dôvodom bola angličtina, ale aj to, že Torontská univerzita patrí v IT oblasti k tým najlepším. Tam si dokončil doktorandské štúdium, stále sa venoval analýze dát. "Keď som skončil, mal som možnosť pozrieť sa na niektoré biologické problémy. Fascinujúce bolo pre mňa to, že som si nemusel vymýšľať problémy, na ktorých by som vyvinuté systémy aplikoval, ale mohol som to robiť priamo v praxi.“ Takzvanej computational biology - aplikovaniu matematiky a informatiky do poznávania biológie a medicíny - sa venuje dodnes. Najzaujímavejší je pre neho fakt, že stále treba niečo vymýšľať. "Neexistuje iba jeden systém, ktorý by bol najlepší alebo ideálny. Keďže v biológii existuje viacero typov problémov, musíme aplikovať viacero algoritmov a spôsobov riešení, aby sme problém vyriešili. To je asi to hlavné, čo ma pritiahlo od počítačov k biológii a medicíne.“
Ako to funguje
Kombinácia týchto zdanlivo rozdielnych vied nie je v dnešnom výskume ničím neobvyklým. "Pred pár rokmi sme zažili veľkú revolúciu v biológii a medicíne, zautomatizovali sa mnohé projekty. Výsledkom je, že sa mnohé experimenty dajú generovať rýchlejšie, vieme nájsť viac informácií o zmenách pri rakovine alebo iných chorobách,“ povorí Jurišica.
Problém, ktorý s tým súvisí, je, že existuje veľmi veľa dát, ktoré treba analyzovať, integrovať a pochopiť. Cieľom tohto výskumu je, aby zistili, ktoré z miliónov hodnôt sú užitočné a ktoré nám môžu povedať niečo o chorobe daného pacienta, teda urobiť diagnostiku. "Ale smeruje to predovšetkým k tomu, aby sme mohli optimalizovať liečenie každého pacienta, a nie liečiť všetkých pacientov rovnako. Jednotliví pacienti majú rôzne mutácie génov, budú mať rôzne špecifiká, ktoré sa v takomto prípade môžu zobrať do úvahy. Na základe výsledkov vieme zmeniť spôsob liečby, nepoužiť chemoterapiu alebo, naopak, nasadiť agresívnejšiu liečbu, môžeme však zistiť aj to, že žiadny zo spôsobov liečenia, ktorý teraz poznáme, nebude pre daného pacienta fungovať,“ vysvetľuje slovenský expert.
A čo je cieľom úspešného slovenského výskumníka? "Určite bude jeden z najväčších prínosov ten, ak budeme vedieť rýchlejšie diagnostikovať rakovinu skôr, ako budú viditeľné hlavné symptómy. V mojej skupine sa sústreďujeme sa na rakovinu vaječníkov, pľúc, prostaty, hlavy a krku. Vo výskume rakoviny vaječníkov sa momentálne snažíme otestovať dva proteíny, ktoré vieme nájsť v krvi pacienta s rakovinou. A výsledky máme celkom sľubné. Ak to pôjde takto ďalej, z krvi pacienta by sme vedeli určiť, že má nábeh na rakovinu vaječníkov. Tak by sme ju dokázali zistiť oveľa skôr a rýchlejšie začať liečiť a v mnohých prípadoch aj vyliečiť. “
Kto je Igor Jurišica
Narodil sa v roku 1967 v Martine. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite. V roku 1991 odišiel do Kanady, kde pokračoval v štúdiu informatiky na Torontskej univerzite. Od roku 1998 je profesorom na Torontskej univerzite a od roku 2000 sa podieľa na výskume rakoviny v Ontárijskom výskumnom centre pre rakovinu. Centrum patrí medzi päť najlepších centier na výskum rakoviny vo svete. Na svojom konte má publikáciu desiatok odborných článkov, kníh a prezentácií. Aktívne tiež spolupracuje pri vývoji nových systémov so spoločnosťou IBM.
| K cieľu nevedie len jedna cesta Rozhovor. Expert na výskum rakoviny Igor Jurišica pre HN: Aj keď s pacientmi chorými na rakovinu neprichádza priamo do kontaktu, ich osud mu nie je ľahostajný. "Motivuje ma, keď viem, že moja práca môže zachrániť tisícky ďalších,“ hovorí Jurišica. Na Slovensku je veda a výskum vo všeobecnosti slabo finančne ohodnotená. Ako je to v Kanade? Pri výskume neprichádzate do priameho kontaktu s chorými pacientmi. Pôsobí to napriek tomu na vás emotívne? Sledujete aj výskum a liečbu rakoviny u nás? Spolupracujete so Slovenskom? Aký je váš recept na úspech? |
| Bryndzové halušky si môžete spraviť aj v Toronte Toronto si slovenský vedec Igor Jurišica nevybral náhodne. "V mojej vtedajšej oblasti, umelej inteligencii, to bolo jedno z najlepších miest na svete. V umelej inteligencii existuje veľmi veľa podoblastí a svetovo známi ľudia skoro v každej z týchto oblastí boli práve na katedre počítačov tu, v Toronte,“ spomína Jurišica. Predsa to však bola veľká zmena. "Pol roka po mojom odchode zo Slovenska pricestovala za mnou manželka. Nikoho sme tu nepoznali, museli sme si zvykať na úplne iný štýl života. Aj keď, ako sa hovorí, pre Európana je lepšie prísť do Kanady než do Spojených štátov, je to výrazná zmena prísť z Bratislavy do päťmiliónového Toronta.“ Toronto je však veľmi kozmopolitné mesto. Možno aj vďaka tomu našli v Kanade kúsok "domova“. "Ešte keď sme boli študenti, objavili sme obchod s názvom Svetový obchod so syrom. Povedali nám, že by tam mali mať syry z celého sveta. Tak sme tam išli a spýtali sa, či majú aj bryndzu a tvaroh. Keď sme si ich však pýtali v preklade do angličtiny, tak krútili hlavou, že nevedia, o čom hovoríme. Keď sme si ich vypýtali v slovenčine, tak sme dostali, čo sme chceli. Majú síce trochu odlišnú chuť, sú slanšie než na Slovensku, ale zrejme je to kvôli transportu. Takže bryndzové halušky si môžeme urobiť aj tu.“ |