Slovenské vysoké školy naďalej zaostávajú vo vede a výskume v porovnaní s českými univerzitami. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vypracovala Akademická rankingová a ratingová agentúra. Prihliadala na publikačnú činnosť fakúlt, financovanie vedeckovýskumnej činnosti a doktorandské štúdium.
Dôležitým faktorom pritom je, že české univerzity získavajú na vedu a výskum oveľa viac peňazí ako slovenské. Česko je na tom podľa výsledkov agentúry štyri a pol násobne lepšie. "To je veľmi vysoké číslo. Vláda, ktorá nastúpila, hovorí, že školstvo a veda sú prioritou. Ale to, čo platí, sú čísla, a nie reči,“ povedal profesor Ján Pišút z agentúry. No ministerstvo školstva kritiku agentúry odmieta. "Rezort vyčlenil na oblasť výskumu vysokých škôl v tomto roku zvýšenú sumu peňazí. Oproti minulému roku ide o nárast vo výške 10,6 percenta financií pridelených jednotlivým vysokým školám v tomto kalendárnom roku na oblasť vedy, čo je viac ako dva milióny eur,“ uviedla hovorkyňa rezortu Dana Španková. Dodala, že vysoké školy môžu v rámci operačného programu Výskum a vývoj čerpať 1,4 miliardy eur.
Keď budúcnosť odchádza
V oblasti univerzitného výskumu a doktorandského štúdia a s tým súvisiacou publikačnou činnosťou u nás podľa ratingovej agentúry dominujú tri vysoké školy - Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ostatné sa podľa odborníkov vede dostatočne nevenujú. Nie sme na tom najlepšie ani s doktorandmi. Hoci máme v porovnaní s Českom viac študentov takéhoto štúdia, dokončí ho u nás menej doktorandov. "Počas troch až piatich rokov doktorandského štúdia dochádza k odchodu mladých vedcov do iných sektorov, čím Slovensko výrazne stráca svoj budúci vedecký potenciál,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie Michal Považan.
Odôvodňuje to najmä peniazmi. "Ohodnotenie doktorandov a ich perspektíva do budúcnosti sú z pohľadu celého systému financovania oveľa horšie. Prichádzajú do životných situácií, keď sa rozhodnú, či pokračovať v slovenskom vysokom školstve, alebo ísť do iných, možno lepšie ohodnotených a z hľadiska kariéry perspektívnejších odvetví.“ Považan tvrdí, že to môže výrazne poznamenať budúcnosť Slovenska. "Keby sme mali veľmi dobrú vedu a výskum, dosahy hospodárskej krízy by boli o niečo iné. Na Slovensku dostatočne neinvestujeme možností, ako sa vyhnúť silným dosahom na našu ekonomiku, ktorá je veľmi otvorená.“
Chýbajú peniaze
Autori štúdie vyčítajú súčasnej vláde, že financovanie prenieslo na bedrá Európskej únie a vlastnú povinnosť prispievať zo štátneho rozpočtu nahradilo štrukturálnymi fondmi. Ekonomická univerzita problémy priznáva. "Obchodná fakulta podobne ako ostatné fakulty na Slovensku pociťuje akútny nedostatok prostriedkov v oblasti vedeckovýskumnej činnosti z verejných zdrojov,“ potvrdila prodekanka pre rozvoj Obchodnej fakulty Ekonomickej Univerzity v Bratislave Eva Hanuláková. Jej prioritou je preto orientácia na medzinárodné granty a projekty. "Snažíme sa vytvárať podmienky aj preto, aby doktorandi po absolvovaní štúdia zostali na škole a neodchádzali do praxe alebo do zahraničia,“ dodala.
Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák však hodnotenie agentúry tragicky nevníma. "Doktorandi na Slovensku sa majú lepšie ako v Čechách,“ tvrdí. Podľa jeho slov to nie je o kvalite, ale najmä o propagácii. "V Žiline máme aj českých študentov. Nepocítili sme odlev, skôr naopak. U nás sú doktorandi lepšie platení ako v Čechách,“ skonštatoval.