V minulom roku ste sa zúčastnili na príprave plánu dopravnej obsluhy železníc, ktorý nedávno prezentoval rezort dopravy. Vedeli by ste priblížiť, v čom spočíva prínos tohto materiálu?
Robili sme ho v spolupráci s ministerstvom dopravy a intenzívne sa na tom podieľali dvaja kolegovia z rezortu financií. Hlavným zmyslom dokumentu je riešenie dlhodobých problémov železníc. Jeho potrebnosť vychádza aj z plánu obnovy, v rámci ktorého na železnice dostaneme stovky miliónov eur.

Hlavnou témou materiálu je racionalizácia dopravy. V porovnaní s ostatnými krajinami sme na tom na základe dát zle. Ľudia u nás cestujú vlakmi menej ako v susednom Česku či Maďarsku, o Švajčiarsku ani nehovoriac. Prečo?
Naše železnice najprv postihli zvláštne metódy v deväťdesiatych rokoch, neskôr nešťastné rozdelenie začiatkom tohto tisícročia. V tomto období prešla autobusová doprava pod samosprávne kraje. Oddelili sa zdroje financovania autobusovej a železničnej dopravy. Železnice sú štátny podnik, ktorý je zvyknutý na svoje výnimočné postavenie. Vlaky sa tak dali vytlačiť podstatne akčnejšou autobusovou dopravou, ktorá bola plne v rukách autobusových dopravcov. Tí išli po svojom biznise pomerne dravo, výsledkom čoho bolo, že táto doprava sa postupne stávala nosnou.

Prečo je to problém?
Na ekonomiku železničnej dopravy mal tento proces zničujúce účinky. Tým, že sú železničné vozidlá veľkokapacitné a drahé, musia byť využívané na sto percent. Vo väčšine prípadov sa však využívali na to, aby povozili žiakov do školy a ľudí do zamestnania. Viedlo to k mimoriadne zlej a neracionálnej organizácii tejto dopravy. Musí sa s tým urobiť poriadok.

Veľké poriadky sa naposledy robili ešte v časoch, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš. Vtedy došlo aj k rušeniu niektorých tratí.
Železničná doprava bola pod tlakom dvoch síl. Jednou boli úsporné opatrenia ministerstva financií, ktoré bolo znepokojené tým, ako vzrastajú náklady na takúto neracionálne organizovanú dopravu. V roku 2011 tu bolo veľmi chybné presvedčenie. Domnievali sa, že náklady na železničnú dopravu sa dajú znížiť obmedzovaním vlakových kilometrov. Takýto kilometer však nie je ekvivalentom eura. Na to sme už prišli.

Aký bol druhý problém?
Politický tlak od samospráv, aby železnice jazdili v podstate všade. Bol tu pokus túto dopravu racionalizovať a opustiť jalové trate. Prúd cestujúcich je niekde na pomery železníc nedôstojný. Všeobecne sa uznáva, že keď je v jednom smere v pracovnom dni menej ako 500 ľudí, tak sa tu racionálna železničná doprava nedá realizovať.

Pod ...