Narodil sa v Banskej Bystrici neďaleko srdca Horehronia. K tomuto regiónu má blízky vzťah, ktorý si vybudoval hlavne spievaním vo folklórnom súbore a častými cestami po horehronskom kraji. Vraví, že údolie Hrona sa pomaly prebúdza, no pritom zostáva stále nezmenené.

Pred dvoma rokmi ste po 17 rokoch odišli zo Slovenského národného divadla na "voľnú nohu“. Teraz už nie ste prácou viazaný na Bratislavu. Nepremýšľali ste nad tým, že by ste sa vrátili do Banskej Bystrice?
Na voľnú nohu som neodišiel preto, aby som sa odsťahoval z Bratislavy. Mal som veľa práce a boli na mňa kladené veľké požiadavky. Dohodol som sa s vtedajším riaditeľom Mariánom Chudovským, že to bude pre mňa lepšie. Bulvár to vtedy chcel veľmi prepierať, ale ja som odmietal niečo negatívne hovoriť na inštitúciu, ktorá mi do života dala tak veľa. Odišiel som, lebo to bolo pre mňa lepšie. Bývať niekde inde ako v Bratislave dnes už nejde. Žijem tu so svojou rodinou. Moje deti tu vyrastali a sú tu udomácnené. Po pravde by som z Bratislavy odísť ani nechcel, lebo mne sa toto mesto od prvej chvíle veľmi páči. Je to tým, že moji rodičia tu študovali a často nám o Bratislave rozprávali. Rozprávali, s akými umelcami sa vtedy stretávali, od speváka Janka Blaha až po básnikov ako bol Ján Smrek. Otec spieval v kaviarni Ľudovi Ondrejovovi, kým on veršoval. Moji rodičia vo mne vypestovali vzťah k tomuto mestu.

Vaši rodičia boli obidvaja z východu. Vy ste sa narodili v Banskej Bystrici, no už 20 rokov žijete v Bratislave. Kým sa cítite byť? Východniarom, Bratislavčanom alebo Bystričanom?
Je to ťažké, ale keď som sa raz narodil v Banskej Bystrici, tak som do smrti Bystričan, lebo tam som prežil 30 rokov môjho života. No cítim sa hlavne Stredoslovákom. Mám typický prízvuk, ktorý ku mne neodmysliteľne patrí. Som Stredoslovák až natoľko, že to neviem nijako zakryť, aj keby som chcel.

Už v detstve ste spievali vo folklórnom súbore, ktorý vo vás vybudoval silný vzťah k tomuto umeniu. Čo konkrétne sa vám páči na horehronskom folklóre?
Horehronci majú temperamentný spev. Ich celkový spevácky prejav je výnimočný. V speváckom slangu hovoríme, že spievajú až z päty, ako keby celým telom. Je to prejav možno trošku silový, taký hurónsky, rázny a živý. Páči sa mi aj podpoliansky folklór, ktorý je viac cifrovaný i piesne sú odľahčenejšie. Zo slovenského folklóru mám rád fujaru, na ktorej som sa naučil hrať. Dokonca, ak sa to hodí, tak ju vytiahnem na koncertoch a vylúdim na nej nejaké tie slovenské tóny.

Z Bystrice ste odišli pred 20 rokmi. Ako sa podľa vás zmenilo Horehronie za ten čas, čo bývate v Bratislave?
Horehronie, dedinky, ktoré tam sú, sa mi zdajú stále rovnaké. Zaspal tam čas, čo nevnímam negatívne, lebo na druhej strane si zachovali svoj ráz. Niečo sa však zmenilo. V mnohých horehronských dedinách sa zmodernizovali reštaurácie, postavili nové penzióny a celkovo zlepšili služby. Cestovný ruch na Horehroní sa posunul dopredu. Vytvorili sa tu nové atrakcie, ako čiernohronská železnička v Čiernom Balogu alebo lyžiarske strediská. I dreveníc pribudlo príchodom chalupárov, napríklad v Telgárte alebo Šumiaci. Akurát kolorit ľudí je tu stále ten istý. Keď prídem do krčmy na Horehroní, tak vnímam tu istú atmosféru, aká tu bola vždy.

Viete si predstaviť, že by ste penziu prežili v drevenici na Horehroní?
Nad tým som neuvažoval. Neviem, či by mi takýto životný štýl vyhovoval. Chcel by som čo najdlhšie účinkovať. Ak má operný spevák šťastie a spevácku techniku v dobrom stave, tak dokáže spievať až do sedemdesiatky. Je to môj odvážny plán. Ak by mi to nevyšlo, možno by som sa vrátil domov do Bystrice alebo do Kremnice, odkiaľ je moja manželka. A možno by som odišiel žiť do nejakej dedinky na Horehroní.

Máte na mysli nejakú konkrétnu dedinku, v ktorej by ste vedeli stráviť jeseň života?
Na Horehroní a v celom okolí Banskej Bystrice sú krásne dediny ako Tajov, Králiky, Kordíky alebo Pršany. Na Horehroní sa mi však vždy páčili tri dediny: Braväcovo, Bujakovo a Bacúch. To sú také zvláštne mená, že sa každý človek nad nimi pozastaví. Ak by som si mal vybrať miesto, tak potom niekde v Braväcove, Bujakove alebo Bacúchu.

Ak by sa za vami prišiel poradiť váš dobrý kamarát, ktorý by sa rozhodoval, či sa presťahovať na Horehronie alebo nie, na aké plusy a mínusy tohto kraja by ste ho upozornili?
Plusy sú tie, že je to krásny kraj a sú tam dobrí a milí ľudia, ktorí majú svoj špecifický prejav. Mínusy sú také, že niekedy sa môže "cudzinec“ dostať u miestnych do nemilosti. Tento kraj je tak trochu bitkársky. Preto sa môže stať, že ak príde do krčmy neznámy človek, tak preventívne mu dajú jednu zaucho. Nezlynčujú ho, len mu možno dajú takú cvičnú po "hube“. S týmto krstom treba niekedy počítať.