Premiér Fico sľúbil predsedovi Strany európskych socialistov Paolovi Nyropovi Rassmusenovi zapracovať do tlačového zákona pripomienky OBSE. Ste spokojný?
Som spokojný s mnohými signálmi. Nielen tým, že vláda je pripravená zvážiť odporúčania OBSE. Považoval som za nešťastné, že vláda predložila parlamentu do prvého čítania návrh tlačového zákona v nezmenenej podobe. Ale posledné vyhlásenia hovoria o tom, že medzi prvým a druhým čítaním vláda nájde možnosti ako zapracovať do návrhu zmeny, zrejme prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov poslancov. Toto vrelo vítam.

Je zlý samotný text návrhu zákona alebo ste brali do úvahy aj nepriateľský vzťah slovenskej vlády k médiám, predovšetkým premiéra Fica, ktorý novinárov často kritizuje?
To je legitímna otázka, pretože sa šíria správy, že na Slovensku takéto napätie existuje. Vyhlásenia na adresu médií sú však súčasťou každodenného živého zápasu v rámci demokracie a neoprávňujú žiadne intervencie. Tá moja nemá nič spoločné ani s prebiehajúcim parlamentným bojom o úpravy tlačového zákona a schválenie Lisabonskej zmluvy - súvisí výlučne s návrhom zákona, ktorý exekutívnemu orgánu na čele s politickým nominantom dáva bezprecedentnú moc kontrolovať obsah médií. Všetky médiá sa dotýkajú nielen negatívnych javov v spoločnosti, ale aj tých najhorúcejších tém, ktoré v spoločnosti a politike každej európskej demokracie rezonujú a ktoré je možné nejakým spôsobom označiť za podnecovanie nenávisti na základe "iného zmýšľania", "sociálneho pôvodu", "náboženstva a viery" a tak ďalej. Tlačový zákon uvádza až 18 druhov nenávisti, ktoré by mohli byť dotknuté. Ak má ministerstvo - súčasť výkonnej moci právo v takom prípade udeliť pokutu, či už päť miliónov alebo dvestotisíc korún, potom zákon dáva do rúk exekutívy nelegitímnu právomoc, ktorá je totálne bezpríkladná a neoprávnená a je jasne proti medzinárodným štandardom. V žiadnej demokracii nemá mať vláda takúto moc. To je všetko.

Mohli by ste opísať hlavné prekážky, ktoré ste identifikovali v právnej analýze návrhu tlačového zákona z dielne ministra kultúry Mareka Maďariča?
Analýzu vypracovali experti z medzinárodnej organizácie pre slobodu tlače. Potvrdili, že obsahuje viacero ustanovení, ktoré môžu poškodiť slobodu médií na Slovensku a ktoré som namietal už pri svojom prvom vystúpení. Sú to dve kľúčové odporúčania, bez zapracovania ktorých zákon ohrozí slobodu médií. V prvom prípade ide o obmedzovanie obsahu médií a pokuty, ktoré môže ministerstvo kultúry udeliť vydavateľom v prípade nedodržania zákona. V druhom prípade ide o tri záväzky, ktoré zákon určuje vydavateľom - právo na opravu, právo na odpoveď a právo na uverejnenie doplňujúcej informácie.

Prečo považujete tieto opravné prostriedky za problematické?
Zoberte si právo na odpoveď - zákon nepožaduje, aby uverejnené tvrdenie, voči ktorému je možné uplatniť právo na odpoveď, bolo nepravdivé. To prakticky znamená, že akýkoľvek názor môže nasledovať žiadosť o uverejnenie odpovede. Na druhej strane v prípade práva na opravu môžu noviny odmietnuť opravu, ak dokážu pravdivosť uverejneného tvrdenia. Ktokoľvek môže žiadať noviny o opravu aj v prípade, že nemá na oprave oprávnený záujem a dokazovať musí vydavateľ. A do tretice - právo na uverejnenie doplňujúcej informácie, ktoré zasahuje veľmi špecifické prípady, keď noviny píšu o ľuďoch, ktorí stoja pred súdom a spravodajstvo nie je zavŕšené konečným rozhodnutím. Títo ľudia môžu podľa zákona žiadať o uverejnenie dodatočných informácií. Verím, že tieto tri inštitúty by prakticky zaplavili publikácie materiálmi, s ktorými by vydavatelia nemohli nič robiť a v praxi by to zlikvidovalo ich nezávislosť.

Možno existujú ešte spornejšie tlačové zákony, ako ten z dielne ministra Maďariča. Často však politická kultúra v krajine nedovolí vykladať zákon v neprospech tlače, v zmysle jej obmedzovania. Pokúšal sa vás minister Maďarič presvedčiť, že podobne je to aj na Slovensku a sporné ustanovenia zákona sa u nás nebudú zneužívať?
Nie. Vysvetľoval, že dve kľúčové výhrady, ktoré máme k zákonu, majú svoje náprotivky v zákonoch iných štátov. Prebrali sme ich detailne a pán Maďarič vždy argumentoval objektívnymi dôvodmi, nie atmosférou v krajine.

Minister Maďarič napríklad argumentoval, že podobný tlačový zákon platí vo Francúzsku...
Verte mi, že sme postupovali veľmi pozorne a tie ustanovenia, ktoré textu vyčítame, sú bezprecedentné. Právo ministerstva udeľovať pokuty, "opravné" povinnosti vydavateľov a automatika, s akou musia byť publikované, právo na opravu, ktoré nie je spojené s porušením osobnostných práv, právo na odpoveď, ktorá nie je viazaná na pravdivosť alebo nepravdivosť kritizovaných informácií, ktoré boli publikované. To neexistuje nikde. Vláda vkladá do zákona tri opravné prostriedky, ktoré sú aplikovateľné samostatne a popri nich prichádzajú do úvahy trestnoprávne aj občianskoprávne postihy - to by znamenalo, že za jeden delikt bude môcť byť novinár potrestaný štvornásobne.

Ako vnímate vyjadrenia ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý vašu iniciatívu podozrieva ako snahu o zviditeľnenie úradu či nátlak na slovenskú vládu?
Považujem pána Kubiša za dobrého priateľa, boli sme mnoho rokov veľmi dobrými kolegami a prostredníctvom HN ho srdečne pozdravujem.