Hanba Dzurindovi a Miklošovi!, Gottwaldove triky využíva Miki!, Navonok demokrat, dovnútra diktátor! - toto všetko si mohol včera prečítať líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda na transparentoch ľudí postávajúcich pred straníckou centrálou. Podľa všetkého ide o "komparzistov", ktorých si ako kulisu objednali dnes už s najväčšou pravdepodobnosťou bývalí bratislavskí funkcionári, ktorí včera stáli pred straníckym súdom. Tieto transparenty však Dzurindovi chrstli priamo do očí to, čo si o ňom už dlhšie myslia bežní občania, bývalí koaliční, dnes opoziční partneri, ale aj jeho vlastní členovia v strane (podľa všetkého už s predponou "ex-"). Posledná ukážka, že Dzurinda dokáže so svojimi kritikmi patrične zatočiť, však v sebe ukrýva niekoľko paradoxov.
Stranícky súd síce bol zvolaný, ale nebol zvolaný človekom, ktorý má na to ako jediný podľa súdneho a disciplinárneho poriadku strany oprávnenie - predsedom súdu. Stranícky súd, ktorý tak zasadol v rozpore s vnútrostraníckymi pravidlami, mal vylučovať kvôli tomu, že bratislavskí signatári porušili stanovy strany - tiež vnútrostranícke pravidlá. A čerešničkou na torte je, že ľudia okolo Branislava Zahradníka boli vlastne vylúčení za to, že si dovolili otvoriť ústa voči Mikulášovi Dzurindovi v čase, keď si dlhoročný predseda SDKÚ-DS už myslel, že svojich kritikov (začal to podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška) umlčal.
Oficiálny dôvod, že stanovy porušili tým, že v médiách zverejnili výzvu "Nastal čas na zmenu" napriek uzneseniu prezídia strany nič nehovoriť médiám, automaticky vyznieva len ako formálna náplasť. Existuje lepší príklad, ako sa škandalózne zbaviť svojich oponentov, ako zmanipulovať procedúry alebo ako využívať pozíciu predsedu v opojení mocou? Asi ťažko!
Dzurinda však vždy vedel robiť so svojimi protivníkmi poriadky - ešte ako predsedu vlády ho malo v zuboch niekoľko odvolaných ministrov, poslanci NR SR, ktorí opustili jeho klub, alebo aj aktéri kauzy "skupinka". Vtedy však ešte vedel veci podľa možností uhrať tak, že on je ten spravodlivý pán, bojujúci za princípy demokracie a fair-play. Dnes sa zbavuje svojich kritikov na základe na vode postavenom dôvode, prostredníctvom na vode postavenom súde. Takéto praktiky mu na jeho verejnom imidži nijako nepridajú - možno skôr prehĺbia jeho náskok na pozícii lídra v rebríčku najnedôveryhodnejšieho politika. Podľa februárového prieskumu MVK mal 42,6 percenta. Aj keď už nemá koho predbehnúť v tomto negatívnom ratingu, tak toto číslo ešte má stále kam rásť!

Slávka Habrmanová, editorka domáceho oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.