Poslanci, ktorí spôsobia autonehodu, by mali pykať ako ostatní smrteľníci. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Pre HN zdôraznil, že súhlasil aj s umožnením postihovať poslancov pri alkohole za volantom ešte za Dzurindovej vlády v roku 2006. "To isté možno bude platiť aj pri ďalších závažných priestupkoch, ako sú napríklad nehody, kde si nemyslím, že by tá imunita mala byť,“ avizuje minister. Prípravu príslušného zákona však necháva na poslancov. Ak by imunita poslancov neplatila pri dopravných nehodách, podľa nového cestného zákona by sa tak pokuta pre nich mohla vyšplhať až na dvadsaťtisíc, čo je približne pätina poslaneckého platu.

Rovní a rovnejší
Podporu by Kaliňákova myšlienka mohla nájsť u predsedu NR SR Pavla Pašku (Smer-SD). Ten sa o zrušenie alebo obmedzenie poslaneckej imunity snaží márne už takmer dva roky. "Pavla Pašku, samozrejme, teší postoj ministra vnútra, pretože má rovnaký názor - v týchto oblastiach by si mali byť všetci rovní,“ tlmočil Paškov hovorca Jozef Plško. "Ak by to bolo oficiálne stanovisko Smeru a ten by za tým stál, nebude problém to presadiť, ale doteraz to vždy vyznievalo len ako platonické výzvy,“ hodnotí politológ Miroslav Kusý. Ako Plško dodal, práve oblasť zodpovednosti za dopravné nehody a šoférovania pod vplyvom alkoholu je verejnosťou veľmi citlivo vnímaná. Na zmenu úpravy poslaneckej imunity je však potrebná ústavná, dvojtretinová väčšina v parlamente. "Pokým sa zhoda a ústavná väčšina nenájde, bolo by zbytočné predkladať nové návrhy, ktoré by nemali šancu na úspech,“ uzavrel Plško. Pri poslednom Paškovom pokuse však za návrh nehlasovali ani poslanci z jeho strany.
Poslanci sa pokúsili zrušiť alebo zúžiť poslaneckú imunitu už šesťkrát - naposledy to bol pozmeňujúci návrh predsedu KDH Pavla Hrušovského pri hlasovaní o novom cestnom zákone. Svojich kolegov však nepresvedčil. Minister Kaliňák vtedy Hrušovskému odporučil, nech to vybaví osobitným návrhom zákona, a nie cez cestný zákon. "Ja som len proti tomu, aby v rámci zákona o pravidlách cestnej komunikácie ste menili pomaly ústavu.“

Národniari sa nemenia
Zarytých odporcov má zúženie poslaneckej imunity vo vládnej koalícii. Národniari pripomínajú, že sú proti zrušeniu imunity od začiatku. "Slovenská národná strana už niekoľkokrát vyjadrila svoj jednoznačný postoj k imunite. My nemeníme každý deň alebo každý mesiac svoje stanovisko a ani ho meniť nebudeme. Samozrejme, že názor pánovi ministrovi neberieme,“ vyhlásil poslanec SNS a šéf branno-bezpečnostného výboru NR SR Rudolf Pučík. Podľa Jána Kovarčíka (ĽS-HZDS) zasa v tejto chvíli nie je na diskusiu o imunite ten správny čas. "Pokiaľ nejaký poslanec havaruje a bude napríklad pod vplyvom alkoholu, nemám problém podporiť jeho vydanie na trestné stíhanie, ale diskutovať dnes o imunite mi príde absurdné.“
Priestupkovú imunitu schválili poslanci v roku 2006, krátko pred koncom volebného obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. Na alkohol sa však odvtedy nevzťahuje. Urobili tak len niekoľko dní po tom, čo vtedajší policajný prezident Anton Kulich nariadil policajtom, aby bez výnimky pokutovali aj poslancov. Dovtedy ich totiž chránilo práve nariadenie policajného prezidenta, ktoré Kulich zrušil.

Opozícia je za zrušenie
Predstavitelia opozície dnes tvrdia, že sú za zrušenie imunity. "My sme boli za to, aby sa imunita na priestupky poslancov nevzťahovala, takže v tom nevidím žiadny problém,“ reagoval na Kaliňákovu myšlienku exminister vnútra Martin Pado (SDKÚ-DS). Toto riešenie sa mu však zdá veľmi menšinové. "Keď sa nemá vzťahovať na nehody, prečo sa má vzťahovať napríklad na porušenie zákona o stavebnom konaní?“ Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica je zrušenie priestupkovej imunity ako takej dôležité najmä v situácii, keď poslanci výrazne zvyšujú pokuty, ale tie sa ich netýkajú. "Ak to bude aj na stole a bude to relevantné, nemám s tým žiadny problém,“ hovorí šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos, ktorý už v minulosti podobné návrhy podporil.
Viacero zákonodarcov už v minulosti spôsobilo dopravnú nehodu. Naposledy to bol poslanec SNS Sergej Chelemendik, ktorý mal čeliť trestnému stíhaniu pre podozrenie z ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode. Poslanci ho však polícii nevydali, hoci sa sám imunity symbolicky vzdal. Cez víkend bol zas podľa medializovaných informácií účastníkom dopravnej nehody jeho stranícky šéf Ján Slota.

Nehody politikov:
Apríl 2004:
Poslanec ANO Stanislav Kropilák narazil v Bratislave do dopravnej značky a z miesta činu odišiel. Neskôr sa prihlásil na polícii.
September 2004:
Poslanec Jozef Miklušičák (KDH) zrazil v noci v obci Zákamenné v okrese Námestovo 41-ročného chodca Pavla F., ktorý mal v krvi 2,75 promile alkoholu. Chodec skončil s otrasom mozgu, polámanými rebrami a so zlomeným nosom.
Október 2004:
Predseda SNS Ján Slota ako žilinský primátor spôsobil autonehodu pri Sverepci neďaleko Považskej Bystrice. Pri predbiehaní nestihol obehnúť Fabiu a jeho Dodge Viper sa zrazil s protiidúcou Mazdou. Poslancom parlamentu ešte nebol.
November 2005:
Poslanec ĽS-HZDS Ján Cuper pod vplyvom alkoholu zapríčinil nehodu neďaleko Modry, keď narazil do zaparkovaného auta a zdemoloval dopravnú značku. Priznal iba malé pivo.
Október 2005:
Poslanec Martin Pado (SDKÚ-DS) ešte ako štátny tajomník ministerstva vnútra spôsobil nehodu v Rimavskej Sobote, keď na služobnom vozidle Volkswagen Passat vrazil do odbočujúceho Renaultu. Jedna spolujazdkyňa sa zranila.
December 2006:
Poslanec SNS Sergej Chelemendik spôsobil nehodu na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Chelemendik narazil do auta idúceho pred ním. Pri nehode sa zranila jedna žena.

Zdroj: HN