V registračných protokoloch ste vedený ako agent -- spolupracovník. Podpísali ste aj dokument, kde sľubujete spoluprácu s ŠtB. Prečo?
-- Vyhlásenie som podpísal, to je pravda, ale pod tlakom. Tí ľudia sprostredkovali jedno stretnutie. Chceli zistiť, ako "lanária" hráčov do zahraničia. Mal som vtedy problémy s okom. Nevedel som, či vôbec budem môcť hrať ďalej hokej. Mal som podpísanú zmluvu s Quebeckom, že by som odišiel. Dotyční prišli a doniesli mi bianko zmluvu. Nevedel som, že medzi nimi je aj jeden príslušník ŠtB. Keď som zmluvu dostal, začali sa mi vyhrážať, že nebudem môcť hrať ani reprezentovať, ak toto nepodpíšem. Mal som ešte na "Februárku" prísť podpísať originálny papier. To už som však neurobil.
Podľa dokumentov od vás chceli, aby ste donášali na bratov Šťastných a informovali o situácii v Slovane a v hokeji vôbec. Robili ste to?
-- Ak sa pozriete do môjho spisu, hovorí sa vždy: budeme ho viesť na toto, mal by informovať o tom a tom, ale ja som nikdy nič nenapísal, žiadnu správu. V roku 1981 som Petrovi Šťastnému do Ameriky niesol ešte aj osobné veci -- dokumenty zo školy, preukazy, pretože ma o to prosila celá jeho rodina.
Ako vnímate fakt, že šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja bol podľa dokumentov Ústavu pamäti národa príslušníkom ŠtB?
-- K tomu sa vyjadrovať nebudem.