Nitriansky kraj sa rozprestiera na rozlohe 6343,7 km2 a zaberá 12,9 percenta celkovej plochy štátu. Na jeho území žije 714-tisíc obyvateľov, čo je 13,23 percenta z celkového počtu obyvateľov Slovenska.
Nitriansky samosprávny kraj tvorí sedem okresov:
-- Komárno,
-- Levice,
-- Nitra,
-- Nové Zámky,
-- Šaľa,
-- Topoľčany
-- Zlaté Moravce.
Južná hranica je súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Na západe susedí s Trnavským krajom, na severe s Trenčianskym a na východe s Banskobystrickým krajom.

Geografia
Nitriansky samosprávny kraj sa nachádza na Podunajskej nížine, ktorú tvoria Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Na severe sa tiahne pohorie Tribeč.
Typ panónskej kveteny tu dosahuje najsevernejšie rozšírenie s jedinečnými lesostepami. Severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom.
Najnižšie položenou obcou je Bodza -- 109 metrov nad morom v okrese Komárno, a najvyššie položená obec sú Uhliská -- 650 metrov nad morom v okrese Levice.
V južnej časti ležia Kováčovské vrchy, ktoré sú sopečným pohorím medzi riekami Dunaj, Hron a Ipeľ. Charakterizuje ich viacero krajinných typov. Najpôsobivejšie sú skalné scenérie nad Dunajom, andezitové útesy a bralá. Vzhľadom na výskyt vzácnej fauny a flóry sú chránenou oblasťou.
Kraj patrí k najteplejším oblastiam Slovenska. Jeho územím pretekajú najväčšie slovenské rieky Dunaj, Nitra, Hron, Váh a Ipeľ. Osou kraja je rieka Nitra s prítokom rieky Žitava. Je tu bohatý výskyt minerálnych a termálnych vôd. Pásy územia pozdĺž riek tvoria rovinaté nivy. Podunajská nížina je odlesnená, so zvyškami dubových lesov a pozdĺž riek lužných lesov.
Arborétum v Mlyňanoch, vedeckovýskumné pracovisko SAV, je ukážkou rôznych vždyzelených, cudzorodých rastlín a drevín na rozlohe viac ako 61,14 hektára. Jeho zakladateľom bol Dr. Štefan Ambrózy Migazzi, ktorý z ciest po európskom Stredomorí v roku 1892 priniesol semená rozličných drevín.
V regióne sú tri chránené krajinné oblasti:
-- Ponitrie,
-- Dunajské luhy
-- Štiavnické vrchy.

Tribeč
Pohorie Tribeč sa tiahne od mesta Nitra severovýchodným smerom a začína sa Zoborskými vrchmi. Z geologického hľadiska patrí Tribeč medzi druhohorné kryštalické pohoria a je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti.
Na úpätí Zoborských vrchov sa stretávajú rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre nížiny panónskej oblasti so spoločenstvami typickými pre nižšie pohoria Karpát. Toto územie je známe veľkou biologickou rozmanitosťou. Zoborské vrchy sa hrdia výskytom veľmi vzácnej rastliny peniažteka slovenského, ktorý sa okrem tohto územia vyskytuje už len na jedinom mieste na svete, v Slovenskom krase. Ďalej tu rastú jazýčkovec východný, najmajestátnejšia orchidea Slovenska, poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, ľalia zlatohlavá, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky (jediný výskyt na území bývalého Československa), kavyľ Ivanov a mnohé ďalšie významné druhy chránených rastlinných druhov.
Zo vzácnejších druhov živočíchov tu môžeme nájsť fúzača alpského, fúzača veľkého, roháča obyčajného, modlivku zelenú, jaštericu zelenú, jaštericu obyčajnú a z netopierov lietavca sťahovavého a netopiera obyčajného. Tribeč je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku, kde hniezdi orol kráľovský. Z lesných spoločenstiev sú pre Tribeč typické dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vyskytujú sa tu aj krasové útvary, z ktorých najhodnotnejšia je Žibrická jaskyňa dlhá 63 metrov.

Dunajské luhy
Prírodné prostredie okresov Šaľa, Komárno a Nové zámky je súčasťou CHKO Dunajské luhy. Komárňanská oblasť sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, pri dolnom toku malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Nadmorská výška jeho územia je v rozpätí od 110 do 270 metrov nad morom. Je najjužnejším a najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike.
Ploché nížiny spestrujú nespočetné agátové lesy, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a v severovýchodnej časti neveľké piesočnaté kopce. V okolí Zlatnej na Ostrove hniezdi náš najväčší vták drop veľký. Prostredie, v ktorom žije, je typickou kultúrnou stepou s rozľahlými lánmi úrodnej zeme a sporadicky rozmiestnenou zeleňou.
V Novozámockom okrese v Kováčovských kopcoch na južnom svahu sú strmé andezitové bralá známe ako skaly a lesostepné stráne pod vrcholom Burdova. V okolí sú chránené viaceré druhy rastlín, hlaváčik jarný, kosatec bezlistý, jaseň mannový. Zo živočíchov sa tu vyskytuje jašterica zelená, výrik obyčajný, výr skalný, cikáda mannová a ďalšie.

Hospodárstvo
Prírodné podmienky predurčujú v južných a juhovýchodných častiach jeho poľnohospodársky charakter. Ide o obilninársku oblasť s pestovaním ďalších teplomilných plodín kukurice, cukrovej repy a zeleniny. Kraj je dôležitou vinohradníckou produkčnou oblasťou.
Na celom území je rozšírený chov dobytka s prevahou chovu ošípaných. Štruktúra priemyselných odvetví je rôznorodá. Sú tu priemyselné parky (Vráble, Nitra, Levice-Geňa, Zlaté Moravce). V meste Šaľa sa nachádza jeden z najväčších a najdôležitejších agrochemických závodov na Slovensku, v Tlmačoch energetické strojárne, v Komárne lodiarsky priemysel, výroba plastových výrobkov v Nitre, potravinársky priemysel a pozemné stavebníctvo rozšírené v okresných mestách, jadrová energetika v Mochovciach, výroba papiera a spracovanie odpadu v Štúrove, textilné odvetvie v Leviciach.
Územie kraja má bohaté priemyselne využívané zásoby stavebného a dekoračného kameňa (Hontianske Trsťany, Hostie, Čierne Kľačany), vápenca (Žirany), tehliarskych hlín (Zlaté Moravce), keramických ílov (Pukanec), štrkov a štrkopieskov na terasách Nitry a Žitavy.
Ekonomicky aktívnych osôb je 47 percent. Nadpriemerné hodnoty má z ekonomických činností poľnohospodárstvo (9,6 percenta).
Na tvorbe hrubej pridanej hodnoty v SR sa Nitriansky kraj podieľa približne 11 percentami.

Pamätihodnosti
Na území Nitrianskeho kraja sa nachádza celkove 1 533 nehnuteľných a 1 383 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, čo predstavuje viac ako celoslovenský priemer na jednotlivé kraje.
Z nich najvýraznejšími sú Hrad Nitra, románske kostolíky z 11. stor. sv. Štefana v Nitre-Párovciach, sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, sv. Michala archanjela v Dražovciach, ktorého vyobrazenie je známe aj zo slovenskej päťdesiatkorunovej bankovky, a kaplnka Dvanástich apoštolov v Bíni.
Známy je neskororománsky kostol v Diakovciach, zrúcaniny stredovekých hradov Gýmeš, Hrušov, Topoľčany a Oponice, kde sa nachádza aj renesančný kaštieľ zo 17. stor.
Pozoruhodnou pamiatkou je areál hradu v Leviciach so zrúcaninami gotického hradu z 13. stor. Ďalej renesančný kaštieľ v Topoľčiankach známy ako letné sídlo Habsburgovcov a československých prezidentov a ďalšie.
K zaujímavostiam patria Protiturecká pevnosť a opevnenie mesta v Komárne, ktorá vznikla v roku 1546 -- 1557 prestavbou hradu z 13. storočia, a archeologická lokalita Rímske centrum v Iži.
V Hurbanove je hvezdáreň z roku 1870.
Na území kraja sú pamiatkovo chránené sídelné územné a krajinné celky, pamiatkové zóny v Nitre, Zlatých Moravciach, Topoľčanoch, Komárne a v obci Bátovce, Mestská pamiatková rezervácia v Nitre, Rezervácia ľudovej architektúry v Brhlovciach, kde sú zaujímavosťou skalné obydlia vytesané do sopečného tufu.

Cestovný ruch
Kraj vyniká bohatstvom zásob termálnych vôd. Príjemný oddych poskytujú termálne kúpaliská v Nových Zámkoch, Komárne, Patinciach, kúpalisko Margita a Ilona pri Leviciach, v Santovke, Diakovciach, Poľnom Kesove.
Kúpalisko v Podhájskej navštevujú návštevníci po celý rok. Výdatnosť prameňa je 50 l/s pri teplote 80 °C. Kúpalisko Vadaš v Štúrove patrí k najväčším v republike, má rozlohu 24 ha, teplota prameňa je 38 °C. Navštevované sú aj prírodné kúpaliská a vodné plochy v Šuranoch, na Duchonke a v Kráľovej.

Demografia
Hustota obyvateľov v kraji je 112,1 osôb na km2, ktorí žijú v 354 obciach, z ktorých má 15 štatút mesta.
Najpočetnejšie sú obce s počtom obyvateľov 1 000 -- 1 999. V obciach nad 20-tisíc obyvateľov žije 36 percent obyvateľov.
Podľa posledného sčítania ľudí v roku 2001 kraj vykazuje pokles o 3 424 obyvateľov.