Zákon prešiel vládou, prvým čítaním, aj rokovaním vo výboroch. Prečo s ním zrazu nesúhlasíte?
- To nie je otázka nesúhlasu, ale otázka nesúladu zákona s ústavou. Vysokoškolské vzdelanie je bezplatné, ak sa nepreukáže, že sa zhoršili možnosti štátu a zlepšili možnosti občanov. Pripomienky sme mali od začiatku - je potrebné definovať, kde je hranica možností občana a možností štátu. Môžeme pokračovať v rokovaní, ale potom musíme počítať, že to pôjde na Ústavný súd. Alebo sa konanie preloží, vznikne čas na preskúmanie tejto otázky a jej prepracovanie a potom o nej možno znovu hovoriť. Ďalšia vec je, že k zákonu je takmer sto pripomienok.
Na to, že zákon môže byť v rozpore s ústavou ste prišli až teraz?
- V roku 1999, keď sa prvýkrát rozprávalo o spoplatnení štúdia na vysokých školách. Odvtedy sa môj názor nemení. A ja mám svoj hlas a svoje právo povedať ho v parlamente a uplatniť ho, keď príde čas.
Prečo ste tak neurobili skôr? Sústredili ste sa na snem?
- Nehľadajte v tom súvislosť. Som poslanec, mám svoje práva a tie vykonávam. Dostal som ako poslanec čas, kedy môžem tlmočiť stanovisko, tlmočím. Čo hľadáte politické súvislosti, kde nie sú, zase sme vedľa.
Pri rokovaní o Zákonníku práce ste museli ustúpiť v niektorých otázkach...
- Ani tu nie je žiadna previazanosť.
Nie je za tým osoba ministra Mikolaja, ktorý bol v minulosti poslancom ĽS-HZDS? Nie ste spokojný s jeho prácou?
- Prečo by som mal ja hodnotiť ministra školstva?
Keď hovoríte, že predložil návrh, ku ktorému je 100 pripomienok a nie je v súlade s ústavou...
- Návrh zákona, to je otázka tvorby jeho vecnej stránky aj harmonizácie s inými zákonmi. Ja tvrdím, že tá harmonizácia urobená nebola. Polemický stav trvá dlho a minister sa ho snaží urýchliť tým, že urýchľuje politické rozhodnutie, ale všetko musí dozrieť.
Je podľa vás v poriadku, že externí študenti už dnes platia...
- To, čo sa deje, nie je v súlade so zákonom, a keď je štát slabý a nevie si zabezpečiť autoritu zákona, tak nemôže prijímať zákon, ktorý je v rozpore s ostatným právnym poriadkom. To, čo je dnes, je mimo zákona.
Práve novela navrhuje mechanizmus, ako to riešiť...
- Minister nenavrhoval žiaden mechanizmus. Navrhoval spoplatniť štúdium platbou na školy a vyberanie poplatkov pomimo bude fungovať ďalej.
Myslíte si, že by školy ďalej vyberali peniaze cez externé subjekty, pokiaľ by mali zabezpečený legálny prísun peňazí?
- Tie s. r. o. si, samozrejme, časť peňazí nechávajú. Aký je spôsob rozdeľovania tej zostávajúcej časti? Prečo je to také sympatické mnohým pedagógom?
Ale tieto spoločnosti vznikali preto, že školy nemali jednoducho dosť peňazí na financovanie externého štúdia - pokiaľ ich budú mať, nemajú dôvod zháňať peniaze inými spôsobom...
- Problém sa neodstráni. Pretože ak si budú študenti vytvárať centrá, kam si budú pozývať pedagógov, budú tak či tak musieť hradiť tie priestory, to nebude hradiť vysoká škola.
Neustúpite za žiadnu cenu?
- Čo je to cena? Máme právny názor, súhlasíme s ním a hlasujeme za svoj názor.
Dohodnete sa, kým príde zákon na rad na tejto schôdzi?
- Za týždeň to nejde. Ale sú tu ďalšie možnosti - prijať ho v druhom čítaní, ale zablokovať v treťom a vrátiť naspäť do druhého alebo zastaviť konanie, ale potom do pol roka nesmie byť takýto zákon prerokovaný v NR SR. Alebo to pustiť a ísť cestou ústavnoprávneho sporu, ktorý to zastaví na dlhší čas.
Máte právnu analýzu, či by bol v tomto znení v rozpore s ústavou?
- Áno.
Kto vám ju robil?
- Nezaujímavé.
Môžete nám ju dať k dispozícii?
- Nie. Je to vnútrostranícky dokument.
Robili vám to interní právnici alebo externí?
- Nebudem rozprávať a menovať.
Kedy ste si dali robiť tú analýzu?
- Ešte časoch, keď Fronc navrhol spoplatnenie štúdia.