Strana Vladimíra Mečiara má šancu dostať sa do Európy, ale musel by sa vymeniť jej líder. Takýto scenár by sa pozdával niektorým predstaviteľom Európskej demokratickej strany, ktorí v piatok na kongrese v španielskom Bilbao odmietli HZDS ako riadneho člena. Vysokopostavený zdroj z vedenia európskych demokratov pre HN potvrdil, že väčšie šance stať sa členom strany európskych demokratov, cez ktorú sa môže dostať do tretej najväčšej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov za Európu, by ľudovci mali, ak by ich viedol súčasný podpredseda strany Milan Urbáni. Európski demokrati HZDS zobrali len ako pridruženého člena. Niektorí z nich ako dôvod uvádzajú, že problémom je stále líder Mečiar a minulosť jeho hnutia.
"HZDS má svoju negatívnu minulosť, je spájané s istými postojmi voči Európskej únii. Je vnímané ako strana, na čele ktorej vždy stál a stojí Vladimír Mečiar,“ povedal pre HN generálny sekretár Európskej demokratickej strany Josef Brož. Proti vstupu HZDS medzi európskych demokratov vystupovali už v minulosti Francúzi, pochybnosti majú aj Česi zo strany Cesta změny, odkiaľ je aj Brož. Práve minulosť spájanú s predsedom hnutia by podľa jedného z členov vedenia európskych demokratov mohol preklenúť nový líder. "Pre nás by bol pán Urbáni určite prijateľnejším predsedom HZDS. Vieme si ho predstaviť ako nášho partnera,“ povedal pre HN zdroj z prostredia európskych demokratov. Urbáni takúto možnosť odmieta. "My predsedu máme a jeho výmena neprichádza do úvahy.“
Urbáni namiesto Mečiara?
Mečiarovo hnutie malo od decembra 2007 štatút pozorovateľa pri európskych demokratoch. Po polročnom procese sa im nepodarilo získať právoplatné členstvo. To, že im cestu k plnému členstvu môže otvoriť podpredseda Urbáni na poste lídra hnutia, pripustil aj Brož. "Milan Urbáni má dosť veľký podiel v procese približovania sa HZDS k európskym demokratom. My chceme, aby sa HZDS vyvíjala ako strana, ktorá prekoná svoju minulosť a perspektívu vidíme v osobe pána Urbániho.“ Podpredseda Mečiarovho hnutia a hlavný "vyjednávač“ v rámci integračných snáh strany Urbáni pre HN povedal, že sú to len úvahy niekoľkých jednotlivcov. "Ja si len robím svoju robotu a reprezentujem stranu. Štatút pridruženého člena, ktorý sme teraz dosiahli, je ocenením celej strany.“ Dodal, že ako pridružený člen má HZDS v Európskej demokratickej strane plné práva aj povinnosti vrátane rozhodovacieho aj volebného práva.
Výhrady aj k tlačovému zákonu
Za neprijatím HZDS medzi európskych demokratov ako právoplatného člena môže byť aj tlačový zákon. Predseda aliancie liberálov, do ktorej patria aj demokrati, Graham Watson povedal pre HN, že má proti zákonu výhrady. "Niektoré časti zákona môžu podkopať slobodu tlače otvorene písať a kritizovať.“ Watson dodal, že sa mu nepozdáva ani odmietavý postoj slovenskej vlády k výhradám OBSE. Europoslankyňa Irena Belohorská si myslí, že názory o tlačovom zákone plynú len z domácich postojov opozície a médií. Pre HN povedala, že nemá problém zákon pred šéfom liberálov obhájiť. "Ja sa teším na rozhovor s pánom Watsonom aj o tlačovom zákone. Aj s ostatnými, ktorí majú nejaké výhrady.“ Okrem kontroverzného zákona majú liberáli ďalšie námietky. Potvrdila to aj Belohorská a spresnila, že výhrady proti hnutiu mal tiež maďarský europoslanec István Szentiványi. "Boli tam nejaké drobnejšie nezhody, napríklad naša poľnohospodárska politika.“ Tvrdí, že napriek tomu sa s kolegami europoslancami HZDS Sergejom Kozlíkom a Petrom Bacom budú snažiť reprezentovať názory HZDS a pôjdu ďalej vo svojej proeurópskej línii.
Členstvo najskôr o rok
Aj keď HZDS zatiaľ nie je právoplatným členom európskych demokratov, jeho traja europoslanci Belohorská, Kozlík a Baco môžu požiadať o individuálne členstvo v aliancii liberálov. Podľa Belohorskej nie je vhodné žiadať predsedu Watsona, aby ich troch aliancia prijala bez strany. "Ja som tiež členkou hnutia, voči ktorému má aliancia námietky. Individuálnymi členmi sme sa mohli stať už aj predtým, keby sme o to požiadali.“ Dodáva však, že túto otázku ešte musia predebatovať v strane. Mečiarovo hnutie ostáva pridruženým členom európskych demokratov do budúceho roka. Ten je aj rokom volieb do Európskeho parlamentu. Brož tvrdí, že aj výsledok eurovolieb bude rozhodovať o právoplatnom členstve HZDS v strane európskych demokratov. "V roku 2009 môže HZDS ukázať, že bude stavať kandidátov do europarlamentu v našom duchu. Tam je taká naša poistka.“
| Prečo mala Európa problém s Mečiarom Noc dlhých nožov Je po voľbách, zvyknite si!“ To je pamätná veta vodcu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý sa preslávil upratovaním v parlamentných výboroch a na štátnych postoch. Všetky kontrolné orgány obsadil poslancami koalície a zástupcov opozičných strán presunul do výboru pre životné prostredie. Na druhej schôdzi parlamentu zvolanej v noci sa ujala Mečiarova garnitúra úlohy „čističa“. Vymenili všetkých predsedov, podpredsedov, riaditeľov, prezidentov štátnych inštitúcií, na ktoré mal dosah parlament. Týkalo sa to teda Rady pre STV, Slovenského rozhlasu, Generálnej prokuratúry, Národného kontrolného úradu či Fondu národného majetku. Poslanci vyšetrovateľmi Obdobie Mečiarových vlád je neslávne známe aj pre zriadenie tzv. Macuškových komisií, kde poslanci mali právomoc vyšetrovať najvážnejšie kauzy rovnako ako trestné orgány. Okrem iného mali odhaliť príčiny krízy, pre ktorú v marci 1994 HZDS stratilo moc. Jedna komisia zisťovala, či bol vtedajší prezident Michal Kováč vinný z rozvracania ústavného zriadenia. Druhá komisia zase riešila právoplatnosť mandátov poslancov vtedajšej Demokratickej únie. Rozhodnutie Ústavného súdu však bolo, že parlament nemá v kompetencii takéto zriaďovanie komisií. Kauza Gaulieder Negatívny ohlas v zahraničí vyvolávalo aj pochybné vylúčenie poslanca Františka Gauliedera (HZDS) z parlamentu rozhodnutím poslancov HZDS, SNS a ZRS. Stalo sa tak po tom, ako Gaulieder vystúpil z poslaneckého klubu HZDS pre nesúhlas s vtedajšou politikou hnutia. Ako nástroj na jeho vylúčenie z parlamentu slúžilo písomné vyhlásenie, že sa mandátu vzdáva. Gaulieder existenciu takéhoto vyhlásenia popieral a tvrdil, že ide o podvrh. Kauza mala dohru na Ústavnom súde SR, ktorý na základe ústavnej sťažnosti Gauliedera rozhodol, že jeho zbavenie mandátu bolo protiústavné. Únos Michala Kováča ml. S únosom syna prezidenta Michala Kováča (1995) do cudziny bola spájaná tajná služba, ktorej šéfoval blízky človek Vladimíra Mečiara Ivan Lexa. Únos mal podľa niektorých informácií riadiť samotný Mečiar. Skupina zamaskovaných mužov mala prezidentovho syna násilne odviezť do Rakúska. Bolo to v čase nezhôd Mečiara s vtedajšou hlavou štátu. Prípad sa nikdy nevyšetril, pretože Mečiar ako zastupujúci prezident udelil obvineným amnestiu. Prípad údajne súvisí aj s vraždou príslušníka SIS Róberta Remiáša, ktorú sa dodnes nepodarilo objasniť. Zmarené referendum V dôsledku konania Mečiarovho ministra vnútra Gustáva Krajčiho došlo v roku 1997 k zmareniu referenda týkajúceho sa vstupu do NATO a priamej voľby hlavy štátu. V dôsledku organizačných zmätkov na ministerstve vnútra boli na hlasovacích lístkoch vytlačené len tri otázky namiesto schválených štyroch. Na niektoré miesta sa pritom lístky ani nedostali. Referendum Mečiar po prebratí právomocí prezidenta zrušil. Krajči, ktorý bol pre marenie referenda obvinený prokurátorom, vyviazol však bez trestu – amnestiou udelenou Vladimírom Mečiarom. Stop do únie Tretia Mečiarova vláda (1994 – 1998) mala vo svojom programovom vyhlásení ako jednu z priorít aj vstup do Európskej únie. Napriek tomu jej konanie nebolo príliš prointegračné. Európa nám vyčítala nedostatky pri napĺňaní demokracie a práv menšín. Odvtedy Slovensko dostávalo kvôli činnosti vlády niekoľko demaršov. Európska komisia v júli 1997 neprizvala Slovensko na rokovania o vstupe do Európskej únie, čo bolo reakciou na politickú situáciu. Jej dôvody – „na Slovensku stále existuje medzera medzi ústavnými ustanoveniami a politickou praxou“. |
| Prečítajte si aj: |
| Výmena Mečiara nestačí. HZDS nie je liberálna Rozhovor. Politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky pre HN: Prečo na kongrese v Bilbao nezískalo Mečiarovo hnutie právoplatné členstvo v Európskej demokratickej strane? HZDS momentálne nie je politický subjekt, ktorý by mohol ašpirovať na právoplatné členstvo medzi demokratmi a liberálmi. Ako bolo jasne povedané, zohráva tam dôležitú úlohu minulosť HZDS a nie je to strana liberálnej orientácie. Podľa podpredsedu ĽS-HZDS Milana Urbániho je aj štatút pridruženého člena v strane úspechom... HZDS nebolo prijaté za právoplatného člena a, samozrejme, je z toho sklamané. No chcú to prezentovať tak, že tento štatút pridruženého člena je úspech a chcú zvrátiť pretrvávajúci názor, že HZDS je izolované v rámci Európy. Pravdou je, že nie je už úplne izolované, lebo udržiava kontakt s touto stranou a alianciou, kam európski demokrati patria – teda Alianciou liberálov a demokratov za Európu. Usiluje sa o to, aby väzby na európske štruktúry vznikali a mohli z toho ťažiť. |