Výročie svojho vzniku si pripomína v týchto dňoch Slovenská národná galéria (SNG). Vznikla v roku 1948 ako vrcholná štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia so sídlom v Bratislave.
Slovenská národná galéria (SNG) vznikla zákonom SNR č. 24 z 29. júla 1948. Iniciátorom jej založenia bol básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, vtedajší povereník pre školstvo, vedu a umenie.
Galériu tvorí komplex budov s ústrednou dominantou, ktorá bola pôvodne štvorkrídlovou barokovou rezidenciou bývalej mestskej polície, situovanou na dunajskom nábreží (odtiaľ pomenovanie Vodné kasárne). Budova pochádzajúca z obdobia 1759 - 1763 vznikla z rozhodnutia Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, v nadväznosti na tereziánsku rekonštrukciu Bratislavského hradu, pravdepodobne podľa projektov architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. Samotnú stavbu viedol budúci tvorca Mirbachovho paláca v Bratislave (1768 - 1770) M. Hollrigl. Po roku 1940 bolo zbúrané celé južné krídlo paláca, čím došlo k zmene jeho dispozície na otvorený trojkrídlový útvar. Historická budova bola spočiatku adaptovaná pre SNG s menšími interiérovými úpravami v období rokov 1950 až 1955. Neskôr bola rekonštruovaná a doplnená o modernú prístavbu v rokoch 1969 - 1977 podľa víťazného návrhu architekta V. Dedečka. Ňou sa rozšíril celkový výmer výstavnej plochy inštitúcie na 3328 m2, z čoho dve tretiny pripadli na stále expozície výtvarných diel a zvyšok na prechodné výstavy domáceho pôvodu i zo zahraničia.
Roku 1990 SNG získala Esterházyho palác na námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave. Viacpodlažnú budovu z druhej polovice 19. storočia z obdobia neoslohov postavil staviteľ I. Feigler mladší. Po rekonštrukcii tohto paláca ukončenej roku 1994 (architektky Ľ. Gálikovej) galéria rozšírila svoje expozičné priestory.
Činnosť SNG sa zameriavala na akvizíciu, výskum, záchranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva vo všetkých výtvarných disciplínach, najmä v maliarstve, sochárstve, kresbe a grafike. K nim sa postupne pripájali i ďalšie oblasti tvorby. Roku 1960 sa akvizičná činnosť SNG rozšírila aj o artefakty úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, od roku 1965 o diela insitného umenia (získavané prostredníctvom medzinárodných prehliadok - Trienále insitného umenia), neskôr o oblasť scénografie a umeleckej fotografie. Od roku 1986 sa profiluje zbierka architektúry (štúdie, projekty, modely) a od r. 1990 kolekcia intermediálnych tendencií.
Celý fond SNG tvorí približne 55 000 diel a zberateľský záujem je sústredený predovšetkým na myšlienku identifikácie s minulosťou Slovenska, s jeho kultúrnym dedičstvom. Ťažisko spočíva v orientácii na oblasť domáceho umenia, t. j. umenia slovenskej proveniencie a umenia na Slovensku. Integrálnu súčasť zbierkových fondov SNG tvorí aj umenie európskej proveniencie.