Pri prevencii proti rakovinovým ochoreniam ženských pohlavných orgánov chýba na Slovensku spolupráca a informovanosť. Pravidelné gynekologické vyšetrenie absolvuje len 17 percent slovenských žien, a to i napriek tomu, že ho v plnej výške preplácajú zdravotné poisťovne. Informoval o tom na dnešnej tlačovej konferencii prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Ján Danko. Primárna prevencia, čiže eliminácia etiologických (vyvolávacích) faktorov je známa len v prípade rakoviny krčka maternice. Ide o vakcínu, ktorá chráni pred štyrmi najnebezpečnejšími typmi vírusu HPV. Očkovanie je však najefektívnejšie u dievčat a žien vo veku od 9 do 26 rokov, pretože práve u nich je riziko nákazy vírusom HPV najvyššie. Ženy sa môžu nakaziť už od prvého a jediného partnera, pričom ich pravdepodobne neochráni ani prezervatív. Vďaka očkovaniu a pravidelným kvalitným gynekologickým prehliadkam by sa mohol v priebehu niekoľkých rokov znížiť výskyt rakoviny krčka maternice až desaťnásobne. Vakcínu, ktorá ochráni mladé ženy pred nebezpečným vírusom, môže jednoduchým spôsobom do svalu aplikovať gynekológ, ale aj všeobecný lekár či pediater. Jej účinok pretrváva viac ako päť rokov a jej vedľajšie účinky sú zriedkavé a nezávažné. Rakovina krčka maternice je pritom treťou najčastejšou príčinou smrti žien vo veku od 15 do 45 rokov a ročne na ňu ochorie približne 550 žien.
Na ochranu proti všetkým typom rakovinových ochorení ženských pohlavných orgánov je nevyhnutná sekundárna prevencia. Skríning, teda pravidelné gynekologické prehliadky, pomáhajú zachytiť napríklad už predrakovinové stavy na krčku maternice. Raz do roka by mala gynekológa navštíviť každá žena od 18 rokov alebo od začiatku pohlavného života. Pred samotným vyšetrením musí prebehnúť rozhovor s lekárom, ktorý sa spýta na prvý deň poslednej menštruácie, dĺžku menštruačného cyklu a jeho pravidelnosť, koľko dní trvá menštruácia, akej intenzity je krvácanie, a či ho sprevádzajú bolesti. Lekár by sa mal spýtať aj na prekonané operácie, všetky ochorenia, najmä však na cukrovku či rakovinu u blízkych príbuzných, pričom by mal klásť dôraz na zisťovanie výskytu rakoviny prsníka a vaječníkov v ženskej časti príbuzenstva. K dôležitým informáciám pre gynekológa patrí aj to, či žena fajčí, koľko mala pôrodov, či prekonala nejaký spontánny potrat alebo interrupciu. Lekár by sa mal tiež dozvedieť, aké lieky žena užívala, či trpí alergiami, prekonala tromboembolickú chorobu či zápaly žíl. Po dôkladnom rozhovore nasleduje samotné vyšetrenie, ktoré sa skladá z vyšetrenia oblasti rodidiel a prsníkov. Najskôr gynekológ prezrie pomocou špeciálnej optiky kŕčok maternice, pričom odoberie výter z jeho povrchu, aby urobil onkocytologické vyšetrenie. Práve vďaka nemu možno odhaliť predrakovinové zmeny na bunkách krčka maternice. Po vyšetrení hmatom, keď lekár zavedie prsty jednej ruky do pošvy a druhou rukou na bruchu citlivo prehmatá oblasť maternice a vaječníkov, nasleduje vyšetrenie ultrazvukom. Gynekológ používa buď vaginálnu alebo brušnú sondu. Celé vyšetrenie trvá veľmi krátko, a ak má žena uvoľnené svaly panvového dna, tak je nebolestivé.
Na záver nasleduje vyšetrenie prsníkov. Samovyšetrenie by si mala žena vykonávať pravidelne každý mesiac dva až tri dni po menštruácii. Spôsob samovyšetrenia by jej mal lekár vysvetliť pri prehliadke. Každá žena nad 40 rokov by mala absolvovať raz za dva roky aj mamografické vyšetrenie, ktoré odhalí väčšinu nehmatateľných karcinómov. Žena by sa nemala báť spýtať sa na všetky nejasnosti a otázky z oblasti reprodukčného zdravia, ktoré ju zaujímajú.