Výstavbu metra v Bratislave v blízkej budúcnosti pre nedostatok finančných prostriedkov neočakáva. "Som rád, že Národná rada konečne začala s rekonštrukciou Bratislavského hradu,“ tvrdí primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský.

Napriek tomu, že Bratislava bola v minulosti korunovačným mestom uhorských kráľov, nemá ani medzi obyvateľmi Slovenska, ani medzi obyvateľmi iných krajín povesť rešpektovanej metropoly, ako napríklad Praha či Viedeň. Prečo?
Všetky metropoly sú na tom rovnako, nezdá sa mi, že by Bratislava bola menej rešpektovaná ako iné hlavné mestá. Pokiaľ komunikujem s kolegami v Prahe, ale aj v iných hlavných mestách, rozdiel nie je takmer žiadny. Všade majú obyvatelia krajiny pocit, že občania hlavného mesta sú iní, čo je spôsobené najmä tým, že sú bohatší, pretože metropolám sa ekonomicky zväčša darí lepšie ako iným mestám. Často však prízvukujem, že sa treba pozrieť aj na to, ako sa v Bratislave pracuje.

Áno a oveľa viac...
Zamestnanci mnohých firiem neodchádzajú domov o štvrtej, je tu silná konkurencia kvalifikovaných zamestnancov atď., čiže ekonomický úspech je v hlavných mestách tvrdo zaplatený. To je jeden aspekt. Ten druhý je pohľad na históriu. História Bratislavy siaha naozaj ďaleko pred korunovačné obdobie, obyvatelia majú silné historické povedomie, vážia sa svoje síce malé, ale o to vzácnejšie historické centrum, ktoré je, mimochodom, aj dobrým predajných artiklom v oblasti cestovného ruchu a samospráva navyše robí v rámci svojich možností pomerne veľa v oblasti obnovy historických budov. Zrekonštruovali sme Apponyiho palác, ktorý doteraz nebol prístupný verejnosti, práve sme začali rekonštrukciu Starej radnice, dokončievame obnovu historickej budovy na Rudnayovom námestí v susedstve s dómom a osobne som rád, že Národná rada SR konečne začala rekonštrukciu Bratislavského hradu, ktorej sa ako primátor domáham už viac ako päť rokov. Úprimne sa z toho teším.

Aj keď sa vďaka rekonštrukciám prebiehajúcim v Starom Meste imidž mesta veľmi zlepšil, stále ho mnohí považujú len za menšie mestečko pri Dunaji v susedstve Viedne. Čo môže podľa vás pridať nášmu hlavnému mestu na príťažlivosti?
Bratislava nemá ambíciou byť kolosálnou metropolou, ktorá by nasávala celé okolie. Vo svete existujú mnohé príklady pomerne malých hlavných miest, ktorým táto pozícia vyhovuje, a rovnako je na tom Bratislava. V územnom pláne máme zabezpečený rozvoj cca do roku 2020 - 2030 a ani ten nepredpokladá, že by v Bratislave žilo viac ako 700-tisíc obyvateľov.

Aké sú teda jej výhody?
Prioritou Bratislavy je úžasná poloha, pretože je na jednej strane lemovaná Karpatmi, na druhej strane veľriekou Dunaj, čo z Bratislavy tvorí nesmierne krásne umiestnenú metropolu. Navyše Devínskou bránou do mesta prúdia vzdušné toky, ktoré zabezpečujú pomerne čisté životné prostredie. Preto sme zatiaľ nemuseli siahať ani k zvýšeným opatreniam z hľadiska znečistenia životného prostredia výfukovými plynmi a inými exhalátmi. Porovnanie s Viedňou pokojne znesieme, pretože je to celkom iné mesto ako Bratislava. Každá metropola predsa má svoje špecifikum. Viete, prečo k nám napríklad radi chodia viacerí turisti? Pretože sa ubytujú v hoteli v centre mesta a všade môžu ísť peši. To nám hovoria sami turisti. No, samozrejme, staráme sa o rozvoj cestovného ruchu, pretože nám záleží aj na dobrom mene nášho mesta v zahraničí.

Čo je najväčšou devízou Bratislavy smerom do budúcnosti, na čo môže prilákať turistov, prípadne potenciálnych obyvateľov?
Napríklad fakt, že Bratislava je v tzv. bezpečnej zóne, kde nehrozia žiadne konflikty, ktoré by mohli vyvrcholiť do nejakého nebezpečenstva. To hovoria experti, ktorí Bratislavu predávajú ako destináciu. Našou prioritou je aj bohatý program festivalu Kultúrne leto, na ktorom je každoročne pripravených okolo 200 podujatí a ktorý navštívi okolo 100-tisíc návštevníkov.

Ako ste spokojný so silvestrovskými oslavami?
Silvester na konci roka takisto priláka do Bratislavy tisícky turistov, v Slovinsku tento produkt predávajú aj pod názvom Party-Slava. Teší nás, že dokážeme osloviť turistov najmä výdobytkami ducha - teda kultúrou a vzácnou históriou. Napokon aj každoročné Korunovačné slávnosti pritiahnu do ulíc zvyčajne okolo 50-tisíc domácich a zahraničných návštevníkov. Určite sa nemáme za čo hanbiť.

Plány vytvoriť z hlavného mesta Slovenska mesto konferencií a seminárov zlyhali, nekoná sa ich tu ani zďaleka toľko ako vo Viedni či v Prahe alebo Budapešti, a neobsadené sú aj hotely. Dá sa to podľa vás ešte zachrániť?
Vôbec by som nepovedal, že tento plán zlyhal, práve naopak, systematicky na ňom pracujeme a hotelom sa podľa môjho názoru celkom darí. Faktom však je, že ich stále pribúda a silnie tak konkurencia. Je pravda, že chýbajú hotely najvyššej kvality, ale tie pribudnú v novobudovaných mestských častiach Eurovea a River park.

Zmení sa potom niečo?
Pribudnú miesta na konanie väčších kongresov, hoci konferencie či kongresy s účasťou okolo 300 - 400 ľudí tu majú svoje pevné miesto. V najbližšom období sa u nás budú konať viaceré kongresy odborníkov - špecialistov z oblasti medicíny či iných vied s účasťou niekoľko sto ľudí, v apríli 2009 tu bude aj kongres IETM, teda kongres európskej asociácie interpretačného umenia, či na jar 2010 valné zhromaždenie európskej asociácie autodopravcov s 500 účastníkmi, a mohol by som menovať ďalšie. Aby som to zhrnul: Bratislava je a bude kongresovým mestom, v spolupráci s privátnymi investormi vytvárame na to ďalšie predpoklady.

Na čo ste ako primátor Bratislavy najviac hrdý, o čom rozprávate, keď ju chcete priblížiť ľuďom z cudzích krajín?
Myslím si, že to celkom presne vystihuje slogan Malé veľké mesto. Bratislava je síce malé veľkomesto, ale väčšina turistov oceňuje, že je to mesto veľmi príjemné. Útulné a pokojné. Osobne sa hrdím historickými pamiatkami v centre mesta, Bratislavským hradom, ale aj hradom Devín. Nezabudnem v zahraničí podčiarknuť, že sa nám darí z Bratislavy robiť z mesta pri rieke mesto na rieke budovaním nových štvrtí Eurovea a River park.

Z hľadiska potrieb obyvateľov hlavného mesta je boľavou otázka mestskej dopravy. Napriek tomu, že metro má takmer každé hlavné mesto v Európe, v Bratislave chýba?!
V najbližších rokoch nepredpokladám, že by sa začalo s výstavbou metra. Samospráva nemá vlastné finančné prostriedky na takéto investície. Predpokladané náklady na metro sú niekde okolo 130 - 150 miliárd korún a hlavné mesto má ročný rozpočet do 10 miliárd. Treba však povedať, že vzhľadom na spomenuté možnosti samosprávy štát nie je veľmi štedrý v investíciách do dopravy v hlavnom meste. Bol síce vybudovaný tunel Sitina, ale rozvoj automobilizmu v Bratislave je taký silný, že tento pokoj v západnej časti mesta vydrží len niekoľko rokov a už dnes nám chýba diaľničný obchvat s novým, v poradí šiestym mostom v Bratislave. Je naplánovaný asi na rok 2013. My sa však neprizeráme nečinne a snažíme sa skvalitniť mestskú hromadnú dopravu.

Čo môže metro nahradiť?
Začali sme realizovať projekt rýchlej električky do Petržalky, postupne obnovujeme vozový park Dopravného podniku a našou snahou je ponúknuť mestskú hromadnú dopravu ako alternatívu k individuálnej doprave. Samozrejme, vieme, že ľudia budú ochotní presadnúť do MHD len vtedy, ak bude v potrebnej kvalite, s potrebnými službami, ale aj s potrebnou preferenciou na komunikáciách. Na tom teraz intenzívne pracujeme, v priebehu dvoch - troch rokov možno očakávať prvé výsledné efekty.