Noc dlhých nožov
"Je po voľbách, zvyknite si!“ To je pamätná veta vodcu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý sa preslávil upratovaním v parlamentných výboroch a na štátnych postoch. Všetky kontrolné orgány obsadil poslancami koalície a zástupcov opozičných strán presunul do výboru pre životné prostredie. Na druhej schôdzi parlamentu zvolanej v noci sa ujala Mečiarova garnitúra úlohy "čističa“. Vymenili všetkých predsedov, podpredsedov, riaditeľov, prezidentov štátnych inštitúcií, na ktoré mal dosah parlament. Týkalo sa to teda Rady pre STV, Slovenského rozhlasu, Generálnej prokuratúry, Národného kontrolného úradu či Fondu národného majetku.
Poslanci vyšetrovateľmi
Obdobie Mečiarových vlád je neslávne známe aj pre zriadenie tzv. Macuškových komisií, kde poslanci mali právomoc vyšetrovať najvážnejšie kauzy rovnako ako trestné orgány. Okrem iného mali odhaliť príčiny krízy, pre ktorú v marci 1994 HZDS stratilo moc. Jedna komisia zisťovala, či bol vtedajší prezident Michal Kováč vinný z rozvracania ústavného zriadenia. Druhá komisia zase riešila právoplatnosť mandátov poslancov vtedajšej Demokratickej únie. Rozhodnutie Ústavného súdu však bolo, že parlament nemá v kompetencii takéto zriaďovanie komisií.
Kauza Gaulieder
Negatívny ohlas v zahraničí vyvolávalo aj pochybné vylúčenie poslanca Františka Gauliedera (HZDS) z parlamentu rozhodnutím poslancov HZDS, SNS a ZRS. Stalo sa tak po tom, ako Gaulieder vystúpil z poslaneckého klubu HZDS pre nesúhlas s vtedajšou politikou hnutia. Ako nástroj na jeho vylúčenie z parlamentu slúžilo písomné vyhlásenie, že sa mandátu vzdáva. Gaulieder existenciu takéhoto vyhlásenia popieral a tvrdil, že ide o podvrh. Kauza mala dohru na Ústavnom súde SR, ktorý na základe ústavnej sťažnosti Gauliedera rozhodol, že jeho zbavenie mandátu bolo protiústavné.
Únos Michala Kováča ml.
S únosom syna prezidenta Michala Kováča (1995) do cudziny bola spájaná tajná služba, ktorej šéfoval blízky človek Vladimíra Mečiara Ivan Lexa. Únos mal podľa niektorých informácií riadiť samotný Mečiar. Skupina zamaskovaných mužov mala prezidentovho syna násilne odviezť do Rakúska. Bolo to v čase nezhôd Mečiara s vtedajšou hlavou štátu. Prípad sa nikdy nevyšetril, pretože Mečiar ako zastupujúci prezident udelil obvineným amnestiu. Prípad údajne súvisí aj s vraždou príslušníka SIS Róberta Remiáša, ktorú sa dodnes nepodarilo objasniť.
Zmarené referendum
V dôsledku konania Mečiarovho ministra vnútra Gustáva Krajčiho došlo v roku 1997 k zmareniu referenda týkajúceho sa vstupu do NATO a priamej voľby hlavy štátu. V dôsledku organizačných zmätkov na ministerstve vnútra boli na hlasovacích lístkoch vytlačené len tri otázky namiesto schválených štyroch. Na niektoré miesta sa pritom lístky ani nedostali. Referendum Mečiar po prebratí právomocí prezidenta zrušil. Krajči, ktorý bol pre marenie referenda obvinený prokurátorom, vyviazol však bez trestu - amnestiou udelenou Vladimírom Mečiarom.
Stop do únie
Tretia Mečiarova vláda (1994 - 1998) mala vo svojom programovom vyhlásení ako jednu z priorít aj vstup do Európskej únie. Napriek tomu jej konanie nebolo príliš prointegračné. Európa nám vyčítala nedostatky pri napĺňaní demokracie a práv menšín. Odvtedy Slovensko dostávalo kvôli činnosti vlády niekoľko demaršov. Európska komisia v júli 1997 neprizvala Slovensko na rokovania o vstupe do Európskej únie, čo bolo reakciou na politickú situáciu. Jej dôvody - "na Slovensku stále existuje medzera medzi ústavnými ustanoveniami a politickou praxou“.