Prvým politikom, ktorý otvorene pripustil možnosť spoplatnenia štúdia na vysokých školách, bol zrejme Sergej Kozlík (ĽS-HZDS). V roku 1998 ešte ako podpredseda vlády pre ekonomickú integráciu vyhlásil, že štát nemá zdroje na zvyšovanie financií pre vysoké školstvo a treba zmeniť mechanizmus financovania škôl.
Rebel Fronc
Počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu programové vyhlásenie hovorilo o bezplatnom štúdiu. S návrhom na spoplatnenie prišiel štátny tajomník rezortu školstva Martin Fronc (KDH). Minister Milan Ftáčnik oponoval slovami: "Vzdelanie nie je tovar." V tom čase už od študentov vyberali peniaze rôzne firmy a občianske združenia. V roku 2001 sa do parlamentu dostal vysokoškolský zákon, ktorý počítal s tromi alternatívami spoplatnenia štúdia. Poslanci nakoniec rozhodli, že škola nesmie podmieniť prijatie na štúdium prijatím peňazí -- okrem poplatkov za prijímačky. Zároveň však platilo, že študenti musia doštudovať za podmienok, ktoré si dohodli na začiatku.
Keď dohoda nestačí
Politická dohoda v koalícii prišla po voľbách v roku 2002. V roku 2003 predložil Fronc, už ako minister školstva, novelu zákona o vysokých školách. Prvý pokus však neuspel ešte na vláde. Repete prišlo v marci 2004. Minister návrh na základe rozhodnutia Koaličnej rady stiahol z parlamentu. O tri mesiace neskôr zákon po kozmetických zmenách poslanci odmietli v prvom čítaní. O rok neskôr bol Fronc úspešnejší. Poslanci ho odmietli až v druhom čítaní. Fronc po celý čas čelil atakom opozície a protestom študentov.
Spoplatnenie presadila až terajšia vláda. V parlamente pritom zákon najskôr zablokovalo ĽS-HZDS s tvrdením, že je protiústavný. Rokovanie ministra Jána Mikolaja (SNS) so šéfom ľudovcov Vladimírom Mečiarom prinieslo zvrat. Opozícia vravela o kupčení. "Ide o politickú dohodu, v politike je to tak," pripustil šéf poslancov SNS Rafael Rafaj.