Kde nájdete informácie o štúdiu v zahraničí: www.saia.sk www.fulbright.sk www.wisegrad.org www.eurodesk.cz www.universityrankings.ch

Kam na školu v zahraničí. Najprestížnejšie české univerzity prijímajú prihlášky do konca februára. Oxford či Harvard sú už "pasé“, ak tam chcete študovať na budúci rok, treba sa pripravovať už teraz.

Veríte, že v zahraničí získate kvalitnejšie vzdelanie ako doma a neviete sa rozhodnúť, ktorú krajinu a školu si vybrať? Treba sa poponáhľať - v Česku, kde študuje najviac Slovákov, prijímajú vysoké školy prihlášky len do konca februára. Najprestížnejšie svetové univerzity ako Harvard, Cambridge či Oxford túto možnosť uzavreli už vlani - tí, ktorí tu chcú študovať od roku 2010, by však mali začať s prípravou už teraz.

Česko sa oplatí
Česká republika ponúka slovenským študentom mnohé výhody - štúdium v známej reči, bez školného, s príspevkom na internátne ubytovanie. Výhodou je tiež relatívne malá vzdialenosť od domova. České univerzity navyše ponúkajú vo všeobecnosti vyššiu kvalitu vzdelania ako tie slovenské - v svetových ratingových rebríčkoch sa pravidelne objavujú najmä pražská Univerzita Karlova univerzita a Masarykova univerzita v Brne. Práve tieto dve školy navštevuje väčšina zo zhruba 20-tisíc slovenských študentov, ktorí si vlani vybrali štúdium v zahraničí. Najčastejším cieľom slovenských študentov je niektorá zo 17 fakúlt Univerzity Karlovej. Tá sa vlani umiestnila v rebríčku najlepších svetových univerzít britských The Times na 261. mieste. "Vítame každého talentovaného uchádzača o štúdium bez ohľadu na národnosť,“ tvrdí hovorca Václav Hájek. Vlani škola evidovala zhruba 4,5 tisíca slovenských študentov. Prihlásenie je jednoduché - stačí vyplniť elektronický formulár na webovej stránke školy, vytlačiť a poslať poštou na študijné oddelenie.

Bakalárske a spojené študijné programy na Masarykovej univerzite v Brne a Karlovej univerzite v Prahe

V metropole Moravy Brne v súčasnosti študuje viac ako 3,5 tisíca slovenských študentov - za uplynulých päť rokov sa ich počet zdvojnásobil. Len vlani na jeseň sa do prvých ročníkov zapísalo takmer 1 500 Slovákov. Škola si tento záujem uvedomuje a aktívne ho podporuje. "Vážime si záujem uchádzačov zo Slovenska, ktorý je daný výhodnou geografickou polohou a vysokou úrovňou školy v stredoeurópskom priestore,“ tvrdí hovorkyňa univerzity Tereza Fojtová. Škola vlani zaviedla prijímačky aj v Bratislave, prihlášky i poplatky za prijímacie konanie sa posielajú výlučne cez internet. "Poplatok je možné uhradiť prostredníctvom bežnej platobnej alebo kreditnej karty alebo bankovým prevodom, čím odpadá zložitý proces zasielania peňazí do zahraničia,“ dodáva Fojtová. Prijímačky na sedem z deviatich fakúlt školy môžu uchádzači absolvovať 9. mája v Bratislave. Vlani túto možnosť využilo takmer dvetisíc uchádzačov.

Svetová elita
Komplikovanejší postup čaká študentov, ktorí chcú študovať v inojazyčnej cudzine. Najmä špičkové britské a americké univerzity používajú pri výbere prísne sito. Študent musí obyčajne poslať motivačný list, zoznam študijných úspechov, mimoškolských aktivít a odporúčania - všetko s cieľom zaujať a presvedčiť školu, aby spomedzi všetkých študentov vybrala práve jeho. Vybavenie všetkých potrebných náležitostí zaberie najmenej dva týždne, v prípade USA aj dva mesiace. "Kto to so štúdiom na elitnej škole v Británii alebo USA myslí vážne, by mal začať už na konci predposledného ročníka strednej školy,“ hovorí Ján Voderadský, ktorý úspešne absolvoval prijímacie konanie na americkú univerzitu v Pennsylvánii aj londýnsku King`s College, kde v súčasnosti študuje obchodný manažment. Rozhovor s konkrétnymi informáciami o prijímacom konaní si môžete prečítať na www.hnonline.sk.

Kľúčový je jazyk
V top dvadsiatke britských a amerických škôl študuje podľa Voderadského v súčasnosti zhruba sto Slovákov. Ich pôsobenie a skúsenosti sa snaží zmapovať na stránke wisegrad.org. Najlepšie svetové školy majú nielen ťažké "prijímačky“, ale bez štipendia sú pre bežného slovenského študenta finančne nedostupné. Jednoduchšou cestou k zahraničnému titulu môže byť štúdium na školách, ktoré nepatria do svetovej špičky. "Učí sa tam viac-menej to isté, rozdiel je v tom, že na Harvarde vás bude učiť nobelista či autor svetoznámych kníh a na iných školách profesor, ktorý všetky tie knihy prečítal,“ dodáva Voderadský. Výhodou kvalitných európskych - francúzskych, dánskych či nemeckých - škôl sú nižšie finančné nároky, nevýhodou, že je potrebné ovládať jazyk krajiny, v ktorej sídlia.

Štúdium v cudzine Veľká Británia – Kde sa dá študovať: napr. University of Oxford, University of Cambridge, Aberystwyth University (Wales). – Britské univerzity uzatvárajú možnosť prihlásiť sa 15. januára, na medicínu, Oxford a Cambridge sa treba prihlásiť do 15. októbra. – Prihlášky na školu sa podávajú prostredníctvom stránky www.ucas.com. Poplatok je 7 libier za jednu školu alebo 17 libier sa päť škôl. – Školné za rok je vyššie ako tritisíc libier, na Oxforde zaplatia študenti z EÚ 3 225 libier za rok. – Podľa prepočtov školy by mali študenti ďalej počítať s ročnými nákladmi na ubytovanie a stravu 4 650 libier. – Vláda poskytuje študentom pôžičku, ktorú začína splácať absolvent po získaní práce s platom vyše 15-tisíc libier ročne. Spojené štáty americké – Kde sa dá študovať: napr. Yale University, Harvard University, Massachussetts Institute of Technology of Boston. – Termín podávania prihlášok je do 31. decembra, na prijímacie konanie sa treba dlhodobo pripravovať. – Americké univerzity majú vo svete najlepšie meno, čomu zodpovedá aj cena – zhruba 20-tisíc až 60-tisíc dolárov za rok. – Najlepší študenti majú šancu získať prospechové štipendium, školy poskytujú tiež sociálne štipendium. – O možnostiach získania finančnej pomoci je potrebné sa začať informovať aspoň rok dopredu. Nemecko – Kde sa dá študovať: napr. Universität Karlsruhe, Martin Luther Universität Halle-Wittenberg, Freie Universität Berlin, Universität Heidelberg. – Termín uzávierok  prihlášok je spravidla 15. júl na zimný semester a 15. január na letný semester. – Študent musí poslať na univerzitu žiadosť, ktorú nájde na stránke vybranej univerzity. – Záujemca o štúdium v Nemecku má možnosť vybrať si z  331 univerzít a vysokých škôl. – Ak sa rozhodne pre konkrétnu univerzitu alebo vysokú školu, mal by s ňou nadviazať kontakt, zaslať doklad o jazykových znalostiach, overenú kópiu maturitného vysvedčenia a ďalšie údaje o sebe. – Bližšie informácie – www.daad.de. Štúdium v zásade financuje štát, úplne zadarmo to však nebude – poplatky sa pohybujú od 500 eur za semester. Štúdium je bezplatné. Francúzsko – Kde sa dá študovať: napr. Paris Universitas, École Normale Paris, Institute Polytechnique. – Prihlášky sa posielajú od decembra do apríla. – Školy sú bezplatné, platí sa len zápisné do 500 eur. Štátne školy prijímajú veľké množstvá študentov, na tých najlepších je však ťažké sa udržať počas celého štúdia. – Pomerne vysoké sú výdavky na živobytie: ubytovanie na mesiac vyjde približne na 600 eur, strava 200 až 250 eur, knihy, noviny, kultúra a zábava 100 až 120 eur a doprava asi 30 – 70 eur mesačne podľa ubytovania a miesta školy. – Študent do 28 rokov musí zaplatiť registráciu do systému sociálnej ochrany 195 eur za rok. Zdroj a infografika: HN

Prečítajte si aj:

Špičkové univerzity zaujíma osobnosť študenta Ján Voderadský, absolvent Gymnázia Jura Hronca na Novohradskej ulici v Bratislave. Absolvoval prijímacie konanie na Pennsylvánsku univerzitu a Yale v USA a London School of Economics, či londýnsku King`s College vo Veľkej Británii. V súčasnosti študuje obchodný manažment (Business Management) na King`s College v Londýne. Čím sa líšia prijímacie skúšky v porovnaní so slovenskými školami? Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nehodnotia len vedomosti, ale tiež osobnostné predpoklady na štúdium školy, či daného odboru. Ďalej však treba rozlišovať Britániu a Ameriku. Britským školám stačí motivačný list v rozsahu zhruba päťsto slov, písomné odporúčanie a tzv. predpokladané známky z maturity, ktorých serióznosť overí škola. Len tie najlepšie univerzity ako Oxford alebo Cambridge požadujú aj osobný pohovor, kde študenta „preklepnú“ netradičnými otázkami zameranými na pohotovosť, logiku, kreativitu a schopnosť logicky a kriticky myslieť. Samotné vedomosti nestačia. Celý článok >>